V mojom živote existuje jedno pravidlo, ktoré som si postupne implementoval do každodenného fungovania. Do spôsobu, akým premýšľam. Do toho, ako sa pozerám na svet, na prekážky, na veci, ktoré mi prídu do cesty. A odkedy som toto pravidlo objavil a začal ho reálne žiť, tak sa môj život začal meniť veľmi zvláštnym spôsobom. Začal som mať viac odvahy robiť veci, ktoré som predtým odkladal. Začal som byť pokojnejší v situáciách, ktoré ma predtým stresovali. A paradoxne sa začali meniť aj veľmi praktické veci – viac peňazí, viac príležitostí, viac sebadôvery, viac rešpektu voči sebe samému. Nie preto, že by sa svet zrazu zmenil. Ale preto, že sa zmenil môj pohľad na veci.

Ja som bol totiž typ človeka, ktorý sa veľmi veľa vecí bál. A keď hovorím veľa, tak tým myslím úplne obyčajné veci. Ísť niekam, kde som nikdy nebol. Vojsť do novej posilovne medzi nových ľudí. Ísť do novej kaviarne alebo do obchodu, kde som ešte nikdy nebol. Aj úplné maličkosti vo mne dokázali spustiť pocit, že tam nepatrím, že sa na mňa budú pozerať, že niečo pokazím, že budem vyzerať hlúpo. A to nehovorím o väčších veciach, ako je napríklad zmena práce, začiatok podnikania alebo vystupovanie pred ľuďmi. Tam už tá hlava dokázala vytvoriť úplne celý film o tom, prečo by som to radšej nemal robiť.

Myslel som si, že takto funguje život. Že to je normálne. Že takto to majú všetci. Že niektorí ľudia sú len odvážnejší, sebavedomejší alebo talentovanejší, ale že vo vnútri každý prežíva podobné pochybnosti. A do určitej miery je to pravda. Pretože naša nervová sústava je nastavená tak, aby nás chránila. Všetko, čo je neznáme, vníma ako potenciálne nebezpečné. Keď meníte prácu, keď idete medzi nových ľudí, keď skúšate niečo nové, telo to vyhodnotí ako riziko. A hneď začne produkovať myšlienky, ktoré vás majú ochrániť.

„Radšej to nerob.“
„Nie je to dobrý nápad.“
„Čo ak sa zosmiešniš.“
„Čo ak to nezvládneš.“

To nie je zlá hlava. To nie je sabotáž. To je iba starý biologický systém prežitia, ktorý sa snaží držať vás v známom prostredí, kde má pocit, že všetko je pod kontrolou.

Lenže problém je v tom, že ak budete počúvať iba tento systém, tak váš život sa bude zmenšovať. Nie zväčšovať.

A ja som presne takto žiť nechcel.

• TIP: Na webe sa nachádza do konca tohto mesiaca vizualizačná nahrávka zadarmo. Získaš ju KLIKNUTÍM SEM.

Moment, ktorý mi otočil pohľad na život

Raz mi jeden človek, ktorého som vnímal ako svojho učiteľa, povedal myšlienku, ktorá vo mne zostala a ktorú som si potom začal postupne rozvíjať vo vlastnej hlave. Nebola to nejaká komplikovaná filozofia. Bola to jedna jednoduchá zmena pohľadu.

Začal som sa na život pozerať ako na zručnosti.

V angličtine existuje slovo skill. Znamená zručnosť. Schopnosť, ktorú človek môže trénovať, zlepšovať a postupne v nej rásť. A keď máte v niečom skill, znamená to, že ste sa v tom postupne vycvičili. Nie že ste sa tak narodili. Nie že ste mali šťastie. Ale že ste to robili znova a znova, až sa to stalo prirodzené.

Ja mám rád anglické slová, tak som si tento koncept pomenoval jednoducho: SKILL.

A v tom momente sa zmenilo niečo veľmi zásadné.

Prestal som sa na situácie pozerať ako na problémy alebo prekážky. Začal som sa na ne pozerať ako na zručnosti, ktoré zatiaľ nemám.

To je obrovský rozdiel.

Pretože keď niečo nazvete problémom, tak to vo vás vyvolá odpor. Hlava sa tomu chce vyhnúť. Keď niečo nazvete zručnosťou, tak to automaticky otvára priestor pre rast. Zrazu to nie je otázka „dokážem to alebo nie“. Je to otázka „koľko krát to musím skúsiť, aby som sa v tom zlepšil“. A v tom momente sa celý život začne meniť.

Život ako hra, v ktorej si zvyšuješ schopnosti

Možno vám to bude znieť zvláštne, ale ja som sa v mysli vrátil k niečomu, čo som robil ako mladší – k počítačovým hrám. Kedysi som veľmi veľa hrával napríklad World of Warcraft. A ak ste niekedy hrali podobnú hru, tak viete presne, ako funguje.

Máte postavu. A tá postava má rôzne schopnosti. Zručnosti.

Zvyšujete jej silu.
Zvyšujete jej obratnosť.
Zlepšujete jej schopnosť bojovať.
Zlepšujete jej schopnosť vyrábať veci, zbierať bylinky, variť elixíry, obchodovať.

A nikto sa v tej hre nesťažuje, že niečo nevie. Pretože je úplne normálne, že na začiatku nič neviete. Celý princíp hry je v tom, že sa postupne zlepšujete.

A ja som si jedného dňa uvedomil, že život funguje presne tak isto.

Len sme na to zabudli.

Keď som išiel do novej posilovne, už som to nevnímal ako stresujúcu situáciu. Zrazu som to videl ako nový level, kde môžem zlepšiť skill sociálnej interakcie. Keď som začal cvičiť ťažké cviky ako drep alebo mŕtvy ťah, nepozeral som sa na to ako na utrpenie alebo tréning svalov. Pozeral som sa na to ako na zručnosť pohybu, ktorú môžem zdokonaľovať.

A keď sa takto začnete pozerať na veci, zrazu sa mení úplne všetko.

Strach sa mení na tréning.

Neistota sa mení na skúsenosť.

A prekážky sa menia na levely, ktoré môžete prejsť.

Keď začneš vidieť zručnosti tam, kde si predtým videl problémy

Zrazu sa ten istý princíp začal objavovať v úplne obyčajných veciach každodenného života. Napríklad čítanie kníh. Ja čítam knihy už veľmi dlho a prečítal som ich za život viac než štyristo. Keď si vezmete, že priemerná kniha stojí okolo pätnásť eur, tak je to šesťtisíc eur len za knihy. A ešte oveľa viac času, ktorý som nad nimi strávil. A ja to nehovorím ako nejaké chválenie, ale aby ste pochopili jednu vec – čítanie je krásna vec, ale zároveň je to niekedy veľmi únavné. Keď otvoríte knihu, ktorá má tristo strán textu, tak sa vám môže stať, že väčšinu myšlienok už v živote nejakým spôsobom poznáte alebo ste ich počuli inde. A napriek tomu tú knihu čítate, pretože niekde v nej môže byť jedna jediná myšlienka, jeden nový pohľad, ktorý vám niečo otočí v hlave. A ja som sa dostal do momentu, kedy ma to čítanie začalo niekedy otravovať. Nie preto, že by som nebol zvedavý na informácie, ale preto, že som vedel, že musím prejsť veľké množstvo textu, aby som našiel niečo nové.

A práve vtedy som si uvedomil, že aj toto je vlastne skill. Zručnosť. Zručnosť sústredenia sa na text. Zručnosť vyťažiť z knihy maximum. Zručnosť čítať rýchlejšie, pozornejšie, s väčším pochopením. A keď som si to takto pomenoval, zrazu sa zmenil celý môj postoj. Už som nečítal knihu preto, že „musím“. Čítal som ju preto, že trénujem svoju schopnosť čítať, premýšľať a sústrediť sa. Zrazu to nebola povinnosť. Bola to zručnosť, ktorú môžem každý deň o trošku zlepšiť. A keď sa na veci začnete pozerať takto, mení sa aj váš vzťah k nim. Pretože mozog úplne inak reaguje na slovo problém a úplne inak reaguje na slovo tréning.

A toto je dnes obrovská téma, ktorú si ľudia ani neuvedomujú – pozornosť. Naša pozornosť je dnes slabšia než kedykoľvek predtým. Kedysi si človek pustil film a deväťdesiat minút ho jednoducho pozeral. Dnes si veľa ľudí pustí film na Netflixe a po desiatich minútach vezme telefón, otvorí Instagram, prescrolluje desať videí, odpovie na správy a potom sa znovu vráti k filmu. A potom sa čudujeme, že sa nevieme sústrediť na čítanie knihy alebo na jednu myšlienku dlhšie než pár minút. Lenže aj toto je skill. Aj schopnosť udržať pozornosť je zručnosť, ktorú môžete trénovať. A keď sa na to takto začnete pozerať, prestane to byť boj so sebou a začne to byť proces zlepšovania.

To isté platí napríklad pri meditácii. Veľa ľudí chce meditovať, ale po piatich minútach ich to začne otravovať. Myšlienky lietajú všade, telo je nepokojné, človek má pocit, že to robí zle. Ale keď to prestanete brať ako niečo, čo „máte vydržať“, a začnete to brať ako zručnosť, ktorú trénujete, tak sa úplne mení perspektíva. Už to nie je otázka, či to robíte perfektne. Je to otázka, či ste dnes o jeden malý krok lepší než včera.

A vtedy som si uvedomil ešte jednu vec. Keď som po dvadsiatich rokoch zapol starú hru GTA San Andreas na Nintende, všimol som si tam presne ten istý princíp. Hlavná postava CJ má rôzne schopnosti – stamina, driving skill, respect a ďalšie. A každá z týchto schopností sa zlepšuje pomaly. Veľmi pomaly. Keď hráte hru tri hodiny, tak ten ukazovateľ sa možno posunie len o maličký kúsok. Ale vy viete, že sa posúva. A nikto sa nad tým nerozčuľuje. Nikto nepovie po desiatich minútach hry, že „to nemá zmysel, lebo sa to nezlepšilo okamžite“. Každý chápe, že zručnosti rastú postupne.

Len v reálnom živote na to zrazu zabúdame. V reálnom živote chceme výsledky hneď. A keď neprídu rýchlo, začneme si hovoriť, že na to nemáme talent, že to nie je pre nás, že sme v tom zlí. Pritom v skutočnosti sme iba na začiatku zvyšovania skillu. A keď si toto uvedomíte, zrazu sa prestanete na seba hnevať za to, že niečo neviete. Pretože pochopíte, že neviete iba preto, že ste to ešte netrénovali dostatočne dlho. A to je úplne normálne.

Tento článok vznikol vďaka videu, ktoré som nahral na Youtube na túto tému. Pozri si ho, ak chceš:

Keď začneš takto premýšľať, prestaneš sa na seba hnevať

Tento pohľad na zručnosti som postupne začal aplikovať úplne na všetko v živote. A zrazu som si všimol jednu veľmi zaujímavú vec. Keď niečo označíte za problém, mozog sa tomu chce vyhnúť. Keď niečo označíte za zručnosť, mozog to začne vnímať ako niečo, čo sa dá zlepšovať. A tým pádom sa mení aj vaše správanie. Pretože problém je niečo, čo vás brzdí. Zručnosť je niečo, čo vás posúva.

Zoberte si napríklad šoférovanie. Veľmi veľa ľudí sa za volantom necíti dobre. Boja sa rozhodovať rýchlo, boja sa pridať plyn, boja sa križovatiek, boja sa toho, že urobia chybu. A čím viac sa toho boja, tým viac to vnímajú ako nepriateľa. Ako situáciu, kde im niečo hrozí. Ale keď sa na to začnete pozerať ako na skill, na zručnosť, ktorú môžete zlepšovať, tak sa zrazu mení celý váš postoj. Už to nie je boj. Je to tréning. A v tréningu sa vždy posúvate práve tam, kde vám to ešte nie je úplne komfortné. Presne na hrane komfortnej zóny. Tam sa zlepšujete.

Je to rovnaké ako pri cvičení. Keď chcete silnieť, tak musíte zdvihnúť váhu, ktorá je pre vás náročná. Keď chcete, aby svaly rástli, musíte robiť opakovania, ktoré sú na hranici vašich možností. Tam sa deje rast. Nie v komforte. A presne toto sa deje aj v živote. Keď sa dostanete do situácie, ktorá vám je mierne nepríjemná, tak to nie je znak, že robíte niečo zle. To je presne miesto, kde sa zlepšuje vaša zručnosť.

To isté platí aj pri sociálnych veciach. Niekto má napríklad sociálnu úzkosť. Má problém rozprávať sa s cudzími ľuďmi, predstaviť sa, nadviazať rozhovor. A potom má pocit, že s ním niečo nie je v poriadku. Ale v skutočnosti to znamená iba to, že túto zručnosť ešte nerozvíjal. A to je všetko. Niekto iný má problém s disciplínou. Nedokáže pravidelne cvičiť, nedokáže pracovať na svojich cieľoch, nedokáže vydržať pri jednej veci. To nie je chyba osobnosti. To je skill, ktorý ešte nie je vytrénovaný.

Disciplína je zručnosť.
Vytrvalosť je zručnosť.
Sebaláska je zručnosť.
Komunikácia je zručnosť.
Trpezlivosť je zručnosť.

A keď si toto naozaj pripustíte, prestanete sa na seba hnevať za to, že v niečom zlyhávate. Pretože zlyhanie prestáva byť dôkazom, že ste neschopní. Stáva sa informáciou o tom, kde sa môžete zlepšiť.

Ja som napríklad dlhé roky neznášal vybavovanie vecí na úradoch alebo rôzne administratívne záležitosti okolo podnikania. Keď som mal niekam ísť, niečo vybaviť, niečo riešiť s účtovníkom alebo s daňovým poradcom, tak som to vnímal ako otravnú povinnosť. Mal som z toho vnútorný odpor. Vždy som mal pocit, že ma niekto núti robiť niečo, čo nechcem robiť. A keď som sa na to pozrel cez tento koncept skillu, zrazu som si uvedomil, že to, čo ma v skutočnosti štve, je nedostatok jednej zručnosti. A tou zručnosťou je trpezlivosť a schopnosť prijať situáciu, ktorá nie je podľa mojich predstáv.

V momente, keď som to takto pomenoval, sa niečo zlomilo. Už to nebola otravná povinnosť. Bola to príležitosť zlepšiť sa v jednej konkrétnej schopnosti. A keď sa veci začnú meniť na tréning, zrazu ich robíte úplne inak.

Z bežného fungovania sa stáva vedomý rast

Tento koncept je v skutočnosti veľmi jednoduchý, ale zároveň veľmi silný. Keď ho začnete aplikovať na všetko vo svojom živote, tak sa začne meniť spôsob, akým fungujete. Prestávate byť reaktívni. Prestávate byť človekom, ktorý iba reaguje na to, čo sa deje. Prestávate byť ako NPC postava v hre, ktorá len chodí po mape a reaguje na udalosti.

Začnete byť hráčom.

Začnete sa pozerať na situácie inak. Namiesto otázky „prečo sa mi toto deje“ sa začnete pýtať „aký skill sa tu učím“. A keď si túto otázku položíte dosť krát, zrazu začnete vidieť zručnosti úplne všade.

Ak chcete lepšie využívať svoj čas, tak to nie je problém s časom. Je to zručnosť manažovania energie a pozornosti. Ak chcete lepší vzťah s partnerom alebo partnerkou, tak to nie je otázka šťastia. Je to zručnosť komunikácie, empatie a trpezlivosti. Ak chcete viac peňazí, tak to nie je len otázka práce. Je to zručnosť vytvárania hodnoty, rozhodovania a odvahy.

A keď sa takto začnete pozerať na svet, zrazu sa prestávate cítiť ako obeť okolností. Pretože skoro všetko, čo sa vo vašom živote deje, sa dá rozobrať na zručnosti.

Dokonca aj efektivita je zručnosť. Veľa ľudí sa snaží robiť čo najviac vecí za deň, ale neuvedomujú si, že čím viac vecí robia, tým viac nových úloh sa v živote objaví. Technológie mali šetriť čas. Práčky, umývačky riadu, rôzne aplikácie, všetko malo ľuďom uvoľniť čas. Ale čo sa stalo? Ten uvoľnený čas sa okamžite zaplnil ďalšími povinnosťami. Preto je tak zaujímavá kniha „4000 týždňov“, ktorá úplne inak vysvetľuje tému produktivity a času.

Ale pointa je stále tá istá. Keď niečo označíte za zručnosť, prestane to byť nepriateľom. Stane sa to príležitosťou na rast.

A keď budete takto premýšľať dostatočne dlho, začne sa diať jedna zvláštna vec. Po pol roku, po roku si zrazu uvedomíte, že sa správate inak než kedysi. Ste prirodzene odvážnejší. Prirodzene sebavedomejší. Prirodzene viac kráčate za vecami, ktoré chcete. Nie preto, že by ste sa jedného dňa zobudili a všetko sa zmenilo. Ale preto, že ste si postupne zvyšovali skilly v oblastiach, ktoré vás kedysi brzdili.

A keď sa zmení vaša osobnosť, začne sa meniť aj vaša realita.

Pretože realita vždy reaguje na to, kým ste sa stali.

• Zaujíma ťa sila myslenia a zmena reality vďaka zmene osobnosti? Pozri si najznámejší video-kurz o Manifestácii. Návod od A po Z, všetky praktické skúsenosti na jednom mieste. KLIKNI SEM a prečítaš si info, cenu, recenzie.