Kto je Michal Drienik? Možno sa pýtate… Tak ja vám v krátkosti rozpoviem moju cestu a to, čomu sa venujem.
Malý Miško uzrel svetlo sveta 2.1.1995, také novoročné prekvapenie. Neviem, či som už vtedy tušil, že budem meniť životy ľudí tisícom iných, ale ak áno, tak som na to ako malý zabudol a cestu si našiel aj tak. Do dnes si pamätám veľkú časť detstva, aj moje prvé narodeniny, pohľad z kočiara, jazdu na sliepkach na záhrade a iné „prekvapivé“ spomienky, ktoré bežne človeku vyprchajú z hlavy.
Počas základnej školy v prvých ročníkoch, ma šikanovali. Pravidelne ma bila skupina rovesníkov, brali mi desiatu, obedy a v podstate aj zošity s hotovými úlohami. Posmešky a strkanie boli na každeodennom poriadku. Učiteľky predtým zatvárali oči a rodičom som sa bál zdôveriť, nech potom nedostanem ešte väčší výprask v škole. Raz som to už nevydržal a pravda musela ísť von, potom však aj facky od spolužiakov.
Blížilo sa jarné obdobie a potom letné prázdniny a ja som sa dal na futbal. Išiel som z 2. ročníka do 3. a stal sa zo mňa brankár. Šport v kolektíve ma chytil za srdce a pomohol vo mne vzbudiť bojovnosť a húževnatosť, tam som prvýkrát v živote pocítil krásu športu a silu, ktorú mi priniesol. V treťom ročníku som sa dokázal už postaviť šikanátorom sám a ich to tak nejako potom prestalo baviť. Už som vzdoroval a to im nevyhovovalo.
Od detstva som skoro každý víkend trávil na chalupe s dedom a babkou. Rovnako aj veľkú časť prázdnin. Každé ráno nás dedo volal pracovať okolo chaty a obrovského pozemku na horách. A tak sa vo mne vďaka futbalu začal rodiť sebavedomejší chlapec a vďaka (alebo kvôli?) dedovi budúci workoholik, ale inak veľmi pracovitý a odhodlaný muž.
Na rozdiel od mnohých „motivačných spíkrov“, vám neprinášam bolestivé ranné detstvo (až na tú šikanu, ale ja sa už nehnevám a netrvalo to celú školu) a rôzne desivé príbehy. Nemám sa na čo sťažovať, rodičia ma vychovali dobre a vždy sme mali všetko, čo sme na život potrebovali.
S futbalom som sekol asi v 8mej triede, pretože mi do života prišli počítačové hry. Úplne som prepadol hrám ako World of Warcraft, Dota, Counter Strike a mnoho ďalších. Bol som v partii, kde sme všetci hrali hry, takže mi to v tom čase ešte neprišlo zvláštne.
Hral som vždy, keď sa naskytla príležitosť. S bratom sme sa striedali na PC, drtili sme online a skajpovali do večera. Vždy som sa to snažil maskovať tak, nech rodičia nemajú pocit, že trávim na počítači veľa času. Vedel som, ako pracujú v práci a skoro všetok voľný čas som hral. A keď sme boli s chalanmi vonku, rozprávali sme sa samozrejme o hrách, alebo sme boli u jedného z nich, ktorý bol práve „sám doma“ a spolu sme hrali xbox, či playstation.
S rozmachom internetu, ktorý akurát vo veľkom prepukol, keď som bol v 8mej triede a mal som približne 14-15 rokov, prišla aj pornografia. Ľahko dostupná a hlavne vo veľkom množstve. Taktež mi to neprišlo ako niečo zlé, pretože sme sa na to pozerali všetci. Každý kamarát, dokonca aj kamarátky. Bez rozdielu. Bola to však ďalšia závislosť, čo som zistil až v dospievaní.
V deviatej triede som začal „bajkovať“, skákať na bicykli podobnom ako bmx. Boli sme veľká parta. To ma chytilo za srdce podobne, ako hry – hurá, svetlo nádeje: šport. V zime som začal snowboardovať a tešil som sa na každý víkend strávený na svahu. Vlastne ako štrvták som si zlomil nohu na lyžiach a odvtedy som sa ich bál, snowboard bol cool a prišiel mi bezpečnejší. Počas základnej školy som mal vlastne ešte dve ďalšie zlomeniny na rukách, zvrtnuté členky, vyhodené stavce a otras mozgu. Prežil som to :)
Na strednej škole, kde som dochádzal každé ráno, som objavil alkohol, tabak, marihuanu a prvú zaľúebnosť, či „zlomené srdce“. Párty sme robili aj 2-3x týždenne, pili sme dosť. Asi to tak pri vyrastaní v triede plnej chalanov býva, kto vie. Bol som chudý chalanisko, vyský už vtedy skoro 180cm s váhou 55-58kg. Cítil som sa ako „obľúbenec“, stále som bol vysmiaty, trepal som dve na tri a kamoši ma vždy všade volali, či brali so sebou.
Škola ma nebavila, bola to pre mňa nuda. Nikdy som sa nesnažil učiť, mal som stále 3ky a 4ky, občas nejaká tá 5ka. Nikdy som neprepadol, ani mi to nehrozilo, bol to taký môj cieľ. Prejsť školou, kľudne aj s odretými ušami. Keď som mal 17 rokov, uvedomil som si, aký som chudý a že na mne visí oblečenie. Môj brat, ktorý je mladší o 3 roky, začal cvičiť. Tak som v pivnici objavil boxovacie vrece aj ja, ocino ma naučil klikovať a kúpil mi prvé činky. Brat mi začal radiť a pomáhať tiež, aj keď si ma doberal, ako to medzi bratmi býva.
Naši sa rozviedli, keď som mal 18. Presťahovali sme sa s maminou do nového bytu, ktorý vôbec nebol tak super zariadený, ako bol predošlý. Nám to však nevadilo, veď všetko sa dá zvládnuť. Nastali ťažké časy a doma nám chýbali peniaze. Mamina nevedela, ako nás s mladším bratom uživí. Nejako sme sa ťažkým rokom prebojovali, mamina si našla frajera a ten nám pomáhal. Ja som si počas prázdnin a posledného ročníka strednej školy vyskúšal brigádu vo fabrike, muničných skladoch a Kauflande. Posledné mesiace strednej školy som si začal uvedomovať, že ma veľmi baví cvičenie a že práve alkohol a párty nie je niečo, čo si vzájomne pomáha.
Vybral som si vysokú školu, ktorá ma vôbec nebavila a samozrejme mi ani nešla. Celé dni v učebniach som čítal na internete články o cvičení, fungovaní ľudského tela, svalov, trávenia, výžive, atď.. Ja som mal študovať informatiku a programovanie, no mňa lákal šport. Bola to jediná vysoká škola v našom meste. Nechcel som odísť študovať inde, pretože môj mladý a nerozvážny mozog si zmyslel kúpiť aj psa. Čo sa nakoniec ukázalo ako veľké požehnanie.
Po pár mesiacoch na výške som pochopil, že ma odtiaľ vyhodia a ja som vďaka mojim bývalým spolužiakom zistil, že ma čaká zodpovednosť a práca… čo so mnou až tak nerezalo. Vôbec som nevedel, čo by malo byť mojim poslaním, či aspoň zamestnaním. Bol január a s kamošmi sme zobrali brigádu na dva týždne v muničných skladoch v Novákoch, kde sme vôbec nemali prichádzať do styku s muníciou, opak bol však realitou. Tam som pochopil, že nechcem tráviť zvyšok života v práci, ktorá ma doslova nebaví, kde mrzne a ešte mi ani nezabezbečí slušný zárobok. Odmietol som žiť priemerne. Doštudovať vysokú školu som sa nechystal, aj keď ma ešte evidovali ako študenta prvého ročníka. Po skončení brigády sme si s kamarátom zmysleli založiť projekt s názvom „Progress be Different“ a začali sme vonku na workoutových ihriskách organizovať zadarmo tréningy pre mladých aj starších.
Veľký záujem nás fascinoval a my sme súbežne v tom čase začali na Youtube nahrávať videá o základoch cvičenia a stravy. Vesmír zázračne doprial tejto myšlienke a môj kamarát kameraman nám kompletne zadarmo nahral prvých 5-6 videí, ktoré pôsobili naozaj profesionálne. (Ďakujem ti Ondrej Drozd) Sledovanosť začala na sociálnych sieťach a youtube pomaličky stúpať a nás ako 19-20 ročných chalanov začalo registrovať „celé mesto“… teda naši rovesníci. Prišlo leto a tréningov pribúdalo, rovnako aj sledovaní na youtube a emailov od fanúšikov.
Musím podotknúť, že to bola taká čerstvá éra Youtube tvorby a na Slovensku bolo nezvyčajné, aby niekto niečo nahrával a zverejňoval. Bol rok 2014-2015. Vedel som, že od septembra by som si mal nájsť nejakú prácu, ale ja som vôbec nevedel akú. Jediné čo som vedel bolo to, že sa chcem naďalej venovať cvičeniu. Len tak som si v duchu hovoril, že by mi mohol život dať prácu, ktorá bude blízko domu, kde bývame a budem môcť byť na notebooku a študovať si materiál o cvičení a stravovaní a nech dostanem peňazí tak akurát na to, aby som vyplatil mamine za bývanie, sebe paušál, proteín, stravu a trochu nech mi ostane. Ihneď prvého Septembra mi písal kamarát, že v obchodíku v priestoroch Tesca hľadajú zamestnanca do predajne PC / XBOX / PS hier. Prišiel som na smiešny pohovor a rovno ma aj zobrali. Celé moje želanie zodpovedalo požiadavke, zarábal som síce veľmi málo, ale nejako mi to v pohode vyšlo a ešte mi aj ostalo 50-70€ navyše.
Musel som učiniť veľké rozhodnutie a určiť si priority. Úplne som skoncoval s akoukoľvek párty a zbytočnýchm zabíjaním času, odinštaloval som všetky hry, ktoré som mal, aby som sa mohol v živote posúvať ďalej. Paradoxne som bol obklopený hrami, ktoré som mohol hrať celú pracovnú zmenu. Zmyslel som si, že chcem aby sme mali webstránku, kde budeme pridávať aj články, napíšeme niečo o nás a poskytneme ľuďom aj poradenstvo v oblasti cvičenia a životosprávy. Vytvorili sme prvú kalorickú kalkulačku na Slovesnku, ktorá bola zadarmo a dostupná pre každého. Webstránku som vytvoril sám, pretože som vôbec nemal peniaze na to, aby som niekomu zaplatil. Musel som sa naučiť, ako vytvoriť web a celý dizajn. Ak niečo chcete, dokážete nájsť spôsob a zrealizovať váš sen.
Napísali sme viac ako 100 článkov a natočili viac ako 100 videí. Verejné tréningy sme prestali robiť, pretože nám ostávalo málo času popri tvorbe článkov a videí. Ľudia odmietli zaplatiť za tréning 1-2€, tak sme to nechali tak.
Začal som mať túžbu: Chcel som sa živiť vďaka cvičeniu, ale vôbec som nevedel ako. Veľmi som si to želal. Ubehol iba 1 mesiac a vedľa predajne s PC hrami bola predajňa s doplnkami výživy a športovým oblečením. Hľadali si nového kolegu a ja som prešiel do novej práce, kde bol ešte ešte o čosi menší plat, ale ja som v tom videl príležitosť spoznať iný typ ľudí a dozvedieť sa zase niečo nové.
Moja túžba živiť sa cvičením rástla a to malo za následok dve zaujímavé veci:
- Natrhol som si ľavú ruku na 4 častiach pri tréningu. Akurát keď som nevládal poslednú sériu a šplhal som na lane, mi ruplo v ruke a ja som si ju liečil veľa mesiacov.
- Oslovil nás majiteľ najväčšieho fitness centra v meste. Sťahovali sa do nových priestorov a chceli tam aj crossfit zónu a my sme mu prišli ako fajn adepti na to, aby sme pomholi navrhnúť, ako by mala táto nová zóna vyzerať.
Pocítil som zúfalstvo kvôli tomu, že som nemohol cvičiť a zranenie zapríčinilo, že som schudol 20kg hmotnosti a vyzeral som tak, ako keby som nikdy necvičil. Zároveň som však pocítil nádej, pretože som sa spoznal s majiteľom fitness centra, zaujímal som sa o cvičenie a pracoval som v obchode s doplnkami výživy.
Do môjho života zavítala depresia, pretože som mal zrazu veľa voľného času, keďže som nemohol vôbec cvičiť. Bolesť mi vyvolalo aj len otvorenie dverí, či sprchovanie sa. Pýtal som sa seba a života, čo mám robiť a kam mám smerovať. Každý deň som strávil pomimo práce na prechádzkach so psom a premýšľal som nad životom.
Jedného dňa mi brat ukázal film „The Secret“ a mamina mi kúpila knihy: Pokojný bojovník a Mních ktorý predal svoj Ferrari
Začal som študovať ľudskú myseľ, silu ducha, vizualizáciu, podvedomie a celý osobnostný rozvoj. Objavil som svojho mentora Elliott Hulse a začal som sa zaujímať o nové vedomosti ešte viac, než predtým. Stále ma však trápila otázka: Čo je moje poslanie? Nemal som na ňu dostatočne uspokojujúcu odpoveď. Cítil som však v sebe životnú zmenu a videá od Elliotta a knihy, ktoré som čítal mi dali nový pohľad na svet a začali mi pomáhať so stavmi depresie, ktoré som mal. Boli dni, kedy som chcel iba plakať a vykašľať sa na celý život, nevedel som si to vysvetliť. Tak som veľa behával, mal som pocit, že utekám pred zlými myšlienkami, ktoré ma napádali.
Ako som postupne na sebe pracoval, deň za dňom som sa snažil pochopiť svoje myslenie a pocity, začal som meditovať. Vyskúšal som to zo zvedavosti, bez akéhokoľvek návodu. Ihneď prvé meditácie boli sprevádzané naozaj zaujímavými zážitkami, ako napríklad vystúpenie z vlastného tela, dotyk energie do mojich čakier, nahliadnutie do budúcnosti, vnímanie prány, atď… Do práce, kde sme predávali výživové doplnky, chodil aj pán, ktorý mal jasnovidecký dar. Bol mi inšpiráciou a veľkou pomocou, mal skoro 70 rokov, ale telom a dušou to bol stále mladý muž. Pomáhal mi, zdieľal so mnou vedomosti a hlboké myšlienky. Vždy, keď som v noci počas meditácie zažil niečo „zvláštne“, on to na druhý deň vedel bez toho, aby som mu o tom povedal… wau!
Ako mi pomáhal nový spôsob myslenia a uvedomoval som si, že sa vďaka tomu cítim lepšie, začal som točiť na Youtube nový typ videí pod menom Michal Drienik. Veľmi som sa hanbil a bol som nervózny. Na Slovensku bol celý osobnostný rozvoj, meditovanie a sila myslenia úplne v plienkach. Dovolím si tvrdiť, že som bol jeden z prvých, ktorý tu začal tvoriť vedené meditácie a posúvať hodnotné myšlienky širokej verejnosti. Prvé videá som nahrával v pivnici v paneláklu o 4 ráno, kedy ma ešte nikto nemohol vyrušiť, alebo počuť – jednoducho som mal trému, nervozitu a nedokázal som plynule rozprávať bez toho, aby som sa stále nemýlil. Na moje vtedajšie počudovanie, o videá bol záujem a ľudí zaujímali duchovné, spirituálne, motivačné a inšpiratívne myšlienky.
Mňa to posúvalo stále ďalej a nápady na nové videá začali prichádzať samé od seba. Moja chuť ľuďom pomáhať a ukazovať im aj iný pohľad na svet stále rástla. V tom čase prišiel za mnou kamarát do práce a opýtal sa ma, či si nechcem s ním spraviť kurt kondičného trénera v Banskej Bystrici. Na veľké prekvapenie – do dnes neviem ako to je možné – som mal na účte 800€ a bola to suma, ktorá mi zaplatila cestovanie, kurz a ubytovanie. Ja som ale vôbec nevedel, či robím dobré rozhodnutie a či je cestra trénerstva pre mňa to pravé. Na kurze som sa nedozvedel nič nové, pretože som už všetko vedel – a to doslova. Skúšky som zvládol ľavou zadnou aj s mojou už z časti funkčnou rukou po zraneniach.
Po dokončení kurzu kondičného trénera som sa po poobednom „šlofíku“ zobudil na myšlienku: Napíš knihu
Vôbec som netušil odkiaľ tá myšlienka je a či to bol vôbec môj hlas, ktorý som počul. Zrazu som započul názov knihy a išiel si ho zapísať na papier. Ako som dopísal názov, zrazu som začal „počuť“ (alebo vnímať?) o čom má byť kniha a názvy jednotlivých kapitól. Bola to pre mňa šokujúca novinka, nikdy som neuvažoval nad napísaním knihy, ale tak to život so mnou zamýšľal. Naďalej som točil videá o cvičení a životospráve, zameral so msa na rehabilitáciu, mobilitu a flexibilitu ľudského tela, čo mi veľmi pomáhalo s liečením zranenia. Súbežne som nahrával videá z témy osobnostný rozvoj… začal som však cítiť, že nemôžem donekonečna tvoriť videá na obidvoch účtoch.
Na Facebooku som sa pochválil svojim novým certifikátom, nečakane sa mi ozvalo pár ľudí, že by chceli osobného trénera. Chopil som sa príležitosti, porozprával sa s majiteľom fitness centra, kde sme zariaďovali crossfit zónu a ja som po dohode mal zrazu dve práce naraz. Úprimne? Začalo ma to veľmi baviť.
Kniha sa písala sama od seba, veľmi ľahko. Dielo „Rozvíjaj rovnako telo aj myseľ“ bolo dokončené a ja som si začal zháňať vydavateľstvo. Odmietli ma všetky vydavateľstvá, ktoré som oslovil a bolo ich naozaj veľa. Rozhodol som sa na trúfalý krok a knihu som vydal na svoje vlastné náklady a za posledné peniaze, ktoré som mal. Prečo to bolo trúfale? Pretože práca s doplnkami výživy krachovala, ja som trénoval asi 3 klientov a vôbec som nevedel, čo bude so mnou. Keď dorazila hotová kniha, padol mi kameň zo srdca a život sa mi úplne zmenil. Vďaka Martinusu sa kniha začala predávať. Odhodlal som sa založiť si živnosť, opustiť prácu a venovať sa kariére trénera naplno. Videá o cvičení som pustil, ale Youtube Michala Drienika začal prosperovať stále viac. Veľmi rýchlo som sa stal obľúbeným a vyťaženým trénerom v našom meste a miloval som prácu s ľuďmi. Zistil som, že ani tak nehľadajú trénera, ale skôr „psychológa“, ktorý si ich vypočuje, povie im svoj názor, dá im radu a ešte sa aj zlepšuje ich fyzické zdravie.
Zmanifestoval som si svojich prvých 1000€, ktoré som dostal ako dar od neznámej ženy, ktorá sledovala moje videá. Ďakujem. Táto skúsenosť mi zmenila pohľad na silu myslenia a vizualizácie a zatriasla mi realitou. Pochopil som, že môžem dosiahnúť v živote čokoľvek, ak bude správne myslieť a robiť správne rozhodnutia.
Spoznal som svoju terajšiu manželku, vtedy ešte iba klientku a potom priateľku. Otvorila mi nové myšlienky, pohľady na svet a spôsob života. Zlomila vo mne veľa vzorcov a spoločne sme si založili značku šperkov a liečivých minerálov goodvibes.sk , kde sa predávajú aj moje tlačené knihy. Začal som písať druhú knihu Umenie Života, ktorá sa zameriavala hlavne na zákon príťažlivosti a jeho použitie v praxi. Kniha bola ešte úspešnejšia, než prvá a ja som sa tešil z počúvania môjho srdca. Knihy sú aktuálne a predávané aj dnes, ale tie prvotné začiatky „spisovateľa a autora“ sú na nezabudnutie.
Začal som dostávať pozvania do rôznych vysielaní, relácií, podcastov a článkov.
Prišlo veľké zatváranie obchodov a zákaz stretávania sa s ľuďmi. Vo svete zavládol strach z vírusu.
Ja som začal točiť viac videí, písať ďalšiu knihu s názvom „Veľký Človek„, s manželkou sme vydali Anjelské Karty a pracovnú knižku „Zošit Radosti“ a tieto diela vyšli v roku 2020 a 2021. Kniha Veľký Človek je z veľkej časti aj záznamom mojej vlastnej cesty, vnútornej premeny a stretnutia s duchovnými učiteľmi, ktorí mi odovzdali veľmi veľa.
Meditoval som každý deň, vizualizoval si životné zmeny a vo svete plnom strachu a chaosu som sa naučil manifestovať svoje ciele, sny a túžby. K trénovaniu klientov vo fitness centre som sa vrátil iba polovične. Chcel som sa stále viac venovať knihám, tvorbe videí, prednáškam, školeniam pre firmy a budovaniu našej značky goodvibes.sk . Spoznal som aj bohatých, vplyvných a skúsených ľudí, ktorí boli navyše aj veľmi duchovne otvorení a ich úroveň vedomia presahovala moju. Vyhľadával som priateľstvá so staršími ľuďmi, pretože mali čo ponúknuť, ak samozrejme neboli zavzorcovaní v oklieštenom myslení vďaka doktríne z Matrixe, školy a výchovy.
Život mi začal prinášať do cesty ľudí bohatých vnútorne aj materiálne a učil som sa pri nich novým pohľadom na život a zručnostiam. Takpovediac neostať iba hlavou v oblakoch, ale aj nohami na zemi. Vedieť sa o seba postarať, pracovať s materiálnym svetom, ale zároveň nezabúdať vnútorne rásť, meditovať a vykonávať dychové cvičenia a bioenergetické cvičenia.
Jednym z mojich snov bolo aj trénovať tím športovcov, klub. Stalo sa tak a oslovili ma pre kondičné trénovanie Futsalového klubu v našom meste na celú sezónu. Rukami mi prešli osobitne rôzni športovci. Boxeri, plavci, vodnopólisti, hádzanari, basketbalisti, hokejisti, gymnasti, futbalisti,… veľká a široká škála. No trénovať celý klub? To bola teda poriadna zmena, ktorá ma však bavila. Predsa rastieme na hrane, alebo za hranicou komfortnej zóny, no nie?
Následne som vydal moju prelomovú a najpredávanejšiu knihu „V okovách systému„, ktorá sa momentálne predáva do sveta vo viacerých jazykoch. Kniha sa do hĺbky venuje matrixu, ovplyvňovaniu reality a transurfingu. Dal som dokopy všetky informácie, ktoré som mal a zostavil návod, ako presne meniť svoju vlastnú realitu pomocou sily myslenia a vizualizácie. Knihy píšem stručne a jasne tak, nech nie sú zbytočne dlhé a čitateľa nenudia, ale nech má zároveň všetky potrebné informácie.
Po skončení sezóny, som s trénovaním klientov úplne prestal a zameral som sa ešte viac na knihy, videá a našu značku. Začal som investovať do vlastného vzdelania, vedomostí, školení, seminárov, kurzov a mentorov násobne viac peňazí, než tomu bolo do tej doby. Vždy som sa učil a vzdelával, ale ponoril sa do toho ešte viac. Zaujíma ma všetko o ľudskom tele, hormónoch, stravovaní, nálade človeka, mozgu, myslení a vplyvu myšlienok na našu osobnú realitu.
Do roku 2022 som navštevoval festivaly, podujatia a vzdelávacie semináre pre rôzne firmy iba ako hosť a pod rúškom „niekoho“. Od roku 2022 som skoro úplne skončil s prijímaním pozvaní na rôzne akcie, ako speaker (prednášajúci) a začal som budovať koncept vlastných vzdelávacích programov a podujatí.
V tom istom roku som vytvoril prvý video-kurz MANIFESTÁCIE, ktorý stále priebežne rozširujem a doplňujem o ďalší obsah. Video-kurz ľudskou rečou popisuje a učí o manifestovaní kompletne všetko, čo viem a hlavne to, čo funguje ku zmene reality pomocou sile myslenia, vizualizovaniu a správne nastavených cieľov a zámerov. Prečo ľudskou rečou? Aby informácie z kurzu pochopil a úspešne použil každý.
Napriek tomu, že rôzne online mentoringy, kurzy a semináre po svete a ba aj na Slovensku strieľajú cenovo ku tisíckam eur (aj ku desiatkam tisíc), rozhodol som sa, že ceny za moje služby a kurzy budú vždy čo najviac prístupné a zároveň adekvátne k obsahu a možnostiam, ktoré členom (či záujemcom) poskytujú. Zmena života, ktorú ukazuje vo všetkých ohľadoch kurz, nemôže byť zadarmo, ale zároveň ani cena, ktorú si nemôže dovoliť väčšina ľudí.
Nikdy som si poriadne nevážil veci, ktoré som dostal zadarmo, či veľmi lacno. Pristupoval som k ním tak, ako keby nemali hodnotu. Všimol som si to aj pred rokmi u klientov v posilňovni. Ak som klientovi vypracoval stravovací plán zadarmo, iba v rámci toho, že som jeho tréner, tak nikto nikdy nedodržal stravovanie. Ak stálo stravovanie iba 20€, šanca na dodržanie režimu bola stále nízka. Viedol som si štatistiku a stravu dodržali iba 3 ľudia z 10. Avšak keď som cenu za jedálniček zvýšil na 50€, stále si to mohli všetci dovoliť, ale v tejto cene jedálniček dodržalo až 9 ľudí z 10, čo je enormný rozdiel.
K cenám pripisujem hodnotu. Koľko sme strávili času v práci, aby sme tie peniaze získali? Ako vnímame daný produkt (napr. jedálniček, kurz, knihu, seminár?) a to si celé v mozgu rýchlo pospájame a taký bude náš prístup.
Naučil som sa už v 19-21 rokoch „odopriať si“ párty s kamarátmi v klube, kde by som aj tak nechal 40€ a radšej som si peniaze odložil a kúpil si knihy, online video-kurz, športové oblečenie, či niečo iné rozumné. Niekedy som si odkladal dlhšie, inokedy mi trebalo menšie sumy.
Ale dané veci som si vždy vážil a využil ich potenciál naplno. Preto sa nikdy nerozdávam len tak, ale snažím sa vždy nájsť ten správny zlatý stred. Koniec koncov, vytvoril som 1000 videí na Youtube, ktoré sú zadarmo a slúžia ľuďom, ktorí to potrebujú.
V nasledujúcom roku 2023, som z mojich vydaných kníh začal nahrávať audioknihy, aby boli dostupné aj pre ľudí, ktorí nemajú čas čítať, ale napríklad chodia na prechádzky, alebo trávia veľa času šoférovaním. Ja som asi ale zvláštny prípad, no audioknihy počúvam počas tréningov v posilke a obvzlášť počas tých najťažších.
Rok 2023 bol veľmi príznačný. Vydal som šiestu knihu „Ako pochopiť a zmeniť vzťahy„, ktorá sa venuje aj mužskej a ženskej energii a ako vrátiť do vzťahov iskru, vášeň a porozumenie. Ďalej vyšli dva nové video-kurzy:
Zorganizovali sme desiatku podujatí, ktoré účastníci mali možnosť navštíviť osobne a spoločne stráviť celý deň a naučiť sa manifestovať, nastoliť v živote pokoj a jednoducho transformovať svoju osobnosť. O tom je seminár manifestácie, ktorí priebežne organizujeme vždy v čase, kedy dostanem pocit, že je to ten správny čas.
Rok 2024? Práve sa v ňom nachádzame z dielne Michala Drienika vyšiel nový video-kurz Meditovania (a astrálneho cestovania). Aktuálne pracujem na siedmej knihe s názvom „Alchýmia Blahobytu“. Denne si čítam správy a emaily od čitateľov, či počúvam úspešné zmeny života priamo od klientov, ktorí majú, či mali so mnou osobnú konzultáciu.
Toto bol len krátky a stručný úvod toho, kto je Michal Drienik a čomu sa venuje. Viem, že to bolo dlhé, ale je to zároveň stále krátke. Ako má človek predsa zhrnúť pár vetami desať rokov života?
S láskou… Michal