Vety, ktoré som prestal rozprávať, nad ktorými som prestal premýšľať a ktoré som prestal používať ako automatickú reakciu na život, začali meniť spôsob, akým sa mi darilo. Nie preto, že by jedno slovo malo magickú moc ako nejaké zaklínadlo, ale preto, že jazyk nie je len zvuk. Jazyk je smerovanie pozornosti. Jazyk je obraz v mysli. Jazyk je vnútorný príkaz, ktorým si človek znovu a znovu potvrdzuje, v akej realite žije, čo vníma, čo odmieta, čo očakáva a kam sa jeho myseľ prirodzene otáča. A keď sa človek zaujíma o manifestáciu, zákon príťažlivosti, shifting, kvantovanie, transurfing alebo akýmkoľvek názvom si chce pomenovať vedomú tvorbu reality, skôr či neskôr narazí na úplne jednoduchú vec: možno nepotrebuje pridať ďalšiu techniku, ďalšiu vizualizáciu, ďalší rituál, ďalšiu metódu. Možno najprv potrebuje prestať každý deň v jazyku opakovať smer, ktorým vlastne vôbec nechce ísť.
Je mnoho slov a viet, ktoré majú negatívny vplyv na našu realitu nie preto, že by boli samy o sebe démonické alebo zakázané, ale preto, že ovplyvňujú naše vnútorné obrazy, názory, myšlienky, pocity, podvedomie a to, ako sa potom pohybujeme svetom. To, čo hovoríme, nie je izolované od toho, ako premýšľame. A to, ako premýšľame, nie je izolované od toho, čo cítime. A to, čo cítime, nie je izolované od toho, ako sa rozhodujeme, ako reagujeme, čo si všímame, čo k sebe pustíme a čo zo života stále vyhadzujeme ešte skôr, než sme sa vôbec pozreli, či tam nie je nejaký dar, informácia alebo smerovanie. Preto chcem hovoriť o troch slovách alebo skôr troch jazykových vzorcoch, ktoré som začal zo svojho slovníka vyraďovať: nechcem, nenávidím, nemám rád.
Je každé negatívne slovo problém v spojení s manifestáciou?
A teraz dôležitá vec. Toto nie je fanatické slovíčkarenie. Ja sám napríklad často používam slovo „strašne“ v zmysle veľmi. Poviem, že mám niečo strašne rád, že ma niečo strašne baví, že sa mi niečo strašne páči. A občas sa mi stane, že mi niekto povie, prečo používam slovo strašne, keď v ňom je slovo strach. Rozumiem tomu pohľadu. A áno, možno by sa dalo nájsť jemnejšie alebo krajšie slovo. Ale zároveň viem, že toto slovo používam vedome, viem, čo tým vyjadrujem a necítim z neho vnútorný negatívny program. Tým chcem povedať, že nejde o to, aby človek neuroticky analyzoval každé jedno slovo, ktoré mu vyjde z úst, a začal sa báť rozprávať. To by bola ďalšia forma kontroly a napätia. Ide o to, či dané slová používate vedome, alebo či sú to automatické reakcie vášho starého programu, ktoré vám neustále smerujú myseľ do odmietania, odporu a negativity.
- Tento článok vznikol vďaka môjmu youtube videu, ak by ťa zaujímal a bavil viac video formát:
Moja skúsenosť hovorí, že niekedy môže byť kľúč k zmene oveľa jednoduchší, než si človek myslí. Nie vždy potrebujete nový typ vizualizácie. Nie vždy potrebujete ďalšiu techniku manifestácie. Nie vždy potrebujete nový duchovný systém. Niekedy potrebujete prestať hovoriť veci spôsobom, ktorý celú vašu myseľ trénuje na odmietanie. Keď človek hovorí nechcem, nenávidím, nemám rád, stále sa vo svojej mysli dotýka toho, čo odmieta. A realita nepracuje len s vašou gramatikou. Pracuje s obrazom, pozornosťou, emóciou a smerom. Keď poviete nechcem toto, vaša myseľ najprv musí vytvoriť obraz toho „tohto“. Keď poviete nenávidím toto, celé telo sa na chvíľu naladí na odpor. Keď poviete nemám rád toto, znova si v sebe potvrdíte, čo vám nesedí, čo vás otravuje, čo vás ruší, čo nechcete. A ak je to váš dominantný spôsob rozprávania, potom sa nečudujte, že vaša myseľ stále hľadá ďalšie veci, ktoré sa vám nepáčia.
Transformácia slovníka – postupná a jemná
Namiesto toho som sa začal učiť hovoriť inak. Ak niečo nechcem, snažím sa to preložiť do toho, čo by som chcel. Ak sa mi niečo nepáči, snažím sa pomenovať, čo by bolo pre mňa vhodnejšie. Ak by moje staré ja chcelo povedať „toto nechcem robiť“, učím sa povedať „radšej by som robil toto“. Namiesto „tam nechcem ísť“ poviem „radšej by som išiel sem“. Namiesto „nemám rád takýto štýl“ poviem „viac mi sedí tento smer“. Namiesto „nenávidím, keď sa deje toto“ sa snažím povedať „viac mi vyhovuje, keď sa veci dejú takto“. A možno to znie jednoducho až primitívne, ale práve v tom je sila. Lebo tým netlačíte myseľ len do odporu. Učíte ju tvoriť. Učíte ju vyberať. Učíte ju hľadať smer, nie len automaticky odmietať to, čo sa objavilo pred vami.
Toto nie je iba technika na jednu konkrétnu manifestáciu. Nie je to tak, že ja v jednej chvíli preformulujem vetu len preto, aby som si zhmotnil auto, peniaze, vzťah alebo nejaký konkrétny cieľ. Ja som si v živote zmanifestoval veľa vecí. Desiatky cieľov. Autá, peniaze, materiálne úspechy, pracovné príležitosti, zážitky, medziľudské vzťahy, zmeny osobnosti a mnoho krásnych vecí, ktoré dnes vnímam ako prirodzenú súčasť svojej cesty. Ale neznamená to, že stále bežím za nejakým jedným cieľom a všetko v živote podriaďujem tomu, aby sa mi niečo splnilo. Môj život, rovnako ako život každého človeka, je prejavom identity. A ja si nesiem identitu manifestora. To znamená, že moja realita sa formuje cez to, kým som, ako premýšľam, ako reagujem, čo si vyberám, čomu dávam pozornosť, čo si pripúšťam a čo zo seba vyžarujem každý deň.
Prestanú sa diať negatívne situácie v živote, ak človek manifestuje?
To, že človek pracuje s manifestáciou, neznamená, že sa mu nikdy nestane nič nepríjemné. Toto je veľká naivita, ktorú treba vyhodiť z hlavy. Ak vám niekto tvrdí, že keď budete správne manifestovať, už nikdy nepríde nič negatívne, podľa mňa ho život ešte dostatočne nevyplieskal, aby pochopil, že takto realita nefunguje. Aj v mojom živote sa objavia situácie, ktoré by som mohol označiť ako nepríjemné, nechcené alebo negatívne. Rozdiel je v tom, že v mojom živote prevažujú pekné veci, dobré správy, krásne zážitky, zaujímavé posuny a keď príde niečo ťažšie, už sa s tým viem inak popasovať. Viem presmerovať pozornosť. Viem sa opýtať, čo mi to ukazuje. Viem premýšľať, kam ma to smeruje. Viem si z toho zobrať ponaučenie. Viem sa rozhodnúť, či danej situácii odovzdám celý svoj vnútorný stav, alebo si ho začnem znovu brať naspäť.
Existujú situácie, ktoré pôsobia ako provokácie. Ako skúšky. Ako provokačné kyvadlá, ktoré si prišli zobrať vašu energiu, pozornosť, emóciu a vašu reakciu. Tento systém, tento matrix, tento svet, v ktorom žijeme, stále skúša, kam dáte svoju pozornosť. Neznamená to, že budete bombardovaní negatívnymi vecami tak ako kedysi, keď ste ešte vôbec nevedeli, ako s tým pracovať. Keď sa človek v manifestácii a práci so sebou trénuje, mnohých takýchto situácií ubúda. Ale keď prídu, už ich nemusíte brať ako dôkaz, že ste zlyhali. Môžete ich brať ako moment, v ktorom sa ukáže, či už naozaj viete držať svoj smer, alebo sa necháte okamžite stiahnuť do starého programu.
Ak sa na to pozrieme trochu buddhisticky, každá situácia je vo svojej podstate len situácia. My jej dávame význam, dôležitosť, emočný náboj a príbeh. To však neznamená, že daná situácia pre nás nie je dôležitá alebo že ju máme ignorovať. Znamená to, že medzi udalosťou a našou reakciou existuje priestor. A čím je človek vedomejší, tým viac tento priestor rastie. Stále menej situácií mu diktuje náladu. Stále menej situácií ho rozhádže na celý deň. Stále menej vonkajších okolností má nad ním takú moc ako kedysi. A práve jazyk je jeden z nástrojov, ktorým si tento priestor buď beriete späť, alebo ho odovzdávate starému automatu.
Self-check počas situácie, ktorá chce vyvolať reakciu starého JA
Keď nastane situácia, v ktorej by moje staré telo alebo starý mozog chcel povedať nenávidím, nechcem, nemám rád, dnes mi už takéto vety automaticky nenabiehajú tak často, pretože mám spôsob premýšľania za tie roky pretrénovaný. Ale ak by aj prišla taká reakcia, nejde o to, aby som sa nasilu hneď opravoval len preto, že sa bojím, že si niečo zlé zmanifestujem. Takýto strach zo slov je tiež len ďalší strach. Skôr ide o to, že dlhodobo sa oplatí budovať osobnosť, ktorá sa nevyjadruje stále cez odpor, ale cez smer. Osobnosť, ktorá sa nepýta len čo nechcem, ale hlavne čo chcem. Kde chcem ísť. Čo mi sedí. Čo je pre mňa pravdivejšie. Čo moje vnútro naozaj volá. A toto postupne formuje identitu, vibráciu, stav bytia aj realitu, do ktorej sa človek presúva.
- TIP: Stiahni si zadarmo vizualizačnú nahrávku manifestora, aby si konečne nahliadol do svojej možnej budúcnosti a aktivoval kompas zmeny reality: Klikni sem
Pretože veci si podľa môjho vnímania nepriťahujeme len ako magnet, ktorý stojí na mieste a čaká, že k nemu niečo priletí. Skôr sa prelaďujeme na verziu reality, kde sa dané veci, situácie, zážitky alebo možnosti stávajú prirodzenou súčasťou nášho života. Neustále sa presúvame medzi drobnými variantmi reality podľa toho, aký stav bytia nesieme, aké rozhodnutia robíme, aké obrazy držíme v mysli, ako reagujeme a čomu dávame energiu. Niekedy ide o malé posuny, ktoré ani nevnímame. Niekedy ide o výraznejšie zmeny, ktoré si človek všimne, pretože majú väčší emočný náboj. Ale základ ostáva rovnaký: váš vnútorný stav, vaša identita a váš spôsob vnímania sveta ovplyvňujú to, do akej reality sa ladíte.
Je manifestácia iba o technikách?
Manifestácia preto nie je iba o technikách. Nie je iba o vizualizácii, afirmáciách, scriptingu alebo nejakej konkrétnej metóde. Je o stave bytia, sebapoznaní, reakciách, o práci s cieľom a dokonca aj o tom, či ste si vôbec vybrali správny cieľ. Mnohí ľudia sa snažia manifestovať veci, ktoré im v skutočnosti nepatria. Napríklad niekto chce zmanifestovať späť bývalého partnera a úplne ignoruje, prečo ten vzťah skončil, kde sa narušila polarita, mužská a ženská energia, dôvera, príťažlivosť alebo základný rešpekt. Namiesto toho, aby sa pozrel do vzťahu a do seba, snaží sa silou myšlienky priviesť naspäť človeka, ktorý možno vôbec nie je správnym smerom. Alebo sa niekto snaží zmeniť svoju osobnosť bez toho, aby sa pozrel na svoj tieň, slabé stránky a veci, ktoré musí naozaj prepracovať. Chce výsledok, ale nechce prejsť procesom.
Iný typ nesprávneho cieľa je cieľ, ktorý vám nahovorila spoločnosť, rodičia, okolie alebo matrix. Niekto vám povie, že musíte podnikať. Iný vám povie, že musíte mať stabilné zamestnanie. Niekto vám povie, že musíte mať hypotéku. Iný vám povie, že ju musíte čo najrýchlejšie vyplatiť. Niekto vám nahovorí konkrétny typ práce, konkrétny typ života, konkrétny typ auta, konkrétny typ úspechu. A vy sa potom snažíte manifestovať niečo, čo ani nevychádza z vášho úprimného vnútra. Potom sa čudujete, že to ide ťažko. Možno keby ste si vybrali auto, ktoré naozaj zodpovedá vašej identite, vášmu vnútornému volaniu a tomu, čo sa vám skutočne páči, prišlo by rýchlejšie než auto, ktoré si vyberáte len preto, že by malo niečo signalizovať svetu. Možno ani suma peňazí, ktorú si dávate ako cieľ, nie je vaša pravdivá suma, ale číslo, ktoré ste si požičali od niekoho iného.
Keď toto začnete chápať, zrazu vám dáva zmysel, prečo je dôležité prestať žiť v jazyku záporu. Lebo jazyk záporu často patrí človeku, ktorý ešte nevie, čo chce. Vie len, čo odmieta. A áno, niekedy je úplne v poriadku pomenovať vec priamo. Niektoré situácie si vyžadujú jasné nie. Niekedy treba povedať, že toto nechcem, toto mi nevyhovuje, toto nebudem tolerovať. Nejde o to, aby ste sa stali človekom bez hraníc, ktorý všetko prebaľuje do jemných viet, aby náhodou nepoužil zápor. Ale veľmi veľa bežných situácií vôbec nemusíte riešiť tým, že automaticky poviete nechcem. Môžete ich použiť ako tréning tvorivého smerovania.
- Rád/rada čítaš? Všetky moje knihy, môžeš získať priamo na tomto webe tu: michaldrienik.sk
Predstavte si, že ste vo vzťahu a partner povie: čo keby sme išli tento rok na dovolenku do Chorvátska, do Puly? Vaša prvá automatická reakcia by možno bola: tam nechcem ísť. Ale čo ste tým vlastne povedali? Iba ste odmietli. Nevytvorili ste smer. Môžete povedať: miláčik, ďakujem za nápad, ale mňa by tento rok viac lákal Zadar, alebo by som radšej išla do Talianska, napríklad do Milána, alebo by som skôr chcela niečo pokojnejšie pri mori, kde bude menej ľudí. Vidíte ten rozdiel? V prvej verzii ste iba zavreli dvere. V druhej ste ukázali smer. A tým trénujete svoju myseľ, aby nebola len automatický odmietač reality, ale tvorivý nástroj, ktorý vie povedať, čo chce.
Malá obyčajná zmena, ktorá môže meniť realitu
Toto je na prvý pohľad obyčajná zmena vety, ale v skutočnosti formuje spôsob premýšľania. A spôsob premýšľania formuje osobnosť. Osobnosť formuje identitu. Identita formuje vibráciu. A vibrácia spolu s rozhodnutiami, činmi a tým, čo si dovolíte vidieť, ovplyvňuje realitu, do ktorej vstupujete. Keď svoju myseľ opakovane učíte hovoriť, čo by chcela, kam by chcela ísť, čo by jej sedelo, čo by bolo krajšie, príjemnejšie a pravdivejšie, časom začne takto premýšľať prirodzene. A keď potom riešite väčšie ciele, vaša myseľ už nemá taký silný sklon opakovať „do riti, nemám to, nechcem tento stav, nechcem tak málo peňazí, nechcem byť tu, nechcem toto telo, nechcem tento život“. Namiesto toho sa postupne učí klásť otázku: ako by som to chcel? Aké by bolo krásne to zažiť? Aký smer je pre mňa pravdivý? Čo môžem vytvoriť?
Preto je dôležité pozerať sa na manifestáciu komplexne, ako na životný štýl, nie iba ako na techniku na privolanie peňazí. Áno, samotná vizualizácia môže fungovať. Afirmácie môžu fungovať. Scripting môže fungovať. Zákon príťažlivosti môžete zažiť aj na úplne jednoduchých príkladoch. Spomeniete si na človeka zo strednej školy a zrazu ho stretnete. Myslíte na bývalú kolegyňu a ona vám napíše. Pomyslíte si na nejakú zvláštnu vec a onedlho ju uvidíte. Takéto momenty pozná skoro každý, len ich často odbije ako náhodu. Ale ak ste ich zažili opakovane, viete, že minimálne esencia tejto práce s pozornosťou a realitou existuje. A vyradenie slov typu nechcem, nenávidím a nemám rád je jeden z malých dielikov, ktorý sa podieľa na väčšom ohni.
Predstavte si oheň pri opekačke s rodinou alebo priateľmi. Sedíte niekde na lúke, je večer, opekáte, rozprávate sa, je vám teplo, jete, smejete sa, oddychujete. Ten krásny zážitok nevznikol z jedného polena. Najprv sa niekto rozhodol, že vôbec pôjdete. Niekto pripravil drevo. Niekto priniesol jedlo. Niekto zapálil papier alebo drobné triesky. Najprv horel malý plameň, potom sa pridávali menšie kúsky dreva, potom väčšie polienka, potom sa oheň udržiaval celý večer. A až z tohto celého procesu vzniklo teplo, atmosféra, jedlo a zážitok. Presne takto sa buduje aj vnútorný oheň človeka. Nie jednou technikou. Nie jednou vetou. Nie jedným dňom. Ale množstvom malých rozhodnutí, drobných úprav, reakcií, slov, smerovaní a návratov k sebe.
Vnútorný oheň, ktorý manifestuje
Váš vnútorný oheň nevznikne tak, že si raz za čas spravíte silnú vizualizáciu a potom celý deň rozprávate ako stará obeť reality. Vzniká z toho, že sa učíte držať smer. Že sa prestávate automaticky sťažovať. Že prestávate všetko odmietať prvou vetou. Že sa pýtate, čo vlastne chcete. Že sa učíte pomenovať svoj cieľ. Že si všímate, kde vás jazyk vracia do starého sveta. A zrazu aj taká malá vec, ako prestať stále hovoriť nechcem, nenávidím a nemám rád, prestáva byť len jazykovou hračkou. Stáva sa tréningom prítomnosti.
Pretože keď sa zastavíte pred automatickou odpoveďou, prestávate rozprávať ako robot. Prestávate byť len mechanizmus, ktorý okamžite odmieta, hodnotí, kritizuje a reaguje zo starého programu. Musíte sa na sekundu zastaviť. Musíte si uvedomiť, čo vlastne cítite. Musíte sa opýtať, čo by ste chceli namiesto toho. A to je presne miesto, kde sa začína tvorba. Nie vtedy, keď človek automaticky vypľuje „nechcem“, ale vtedy, keď sa zastaví a povie si: dobre, ak toto nie, tak čo áno? Kam chcem smerovať? Čo si vyberám? Čo moje vnútro naozaj chce?
A toto je podľa mňa nádherný, jednoduchý, ale veľmi silný tréning manifestora. Nie preto, že tieto tri slová sú zakázané. Nie preto, že ak ich vyslovíte, vesmír vás potrestá. Ale preto, že ak ich používate ako hlavný jazyk života, učíte sa byť človekom odporu, nie tvorby. A keď sa začnete učiť hovoriť viac o tom, čo chcete, čo vám sedí, čo by ste radi, čo vás volá, čo je pre vás pravdivé, vaša myseľ sa začne prirodzene otáčať iným smerom. A keď sa iným smerom začne otáčať myseľ, časom sa iným smerom začne otáčať aj život.
Ak chcete ísť v manifestácii do hĺbky, komplexne a od základov, nie len cez jednu techniku alebo jednu radu, vytvoril som Videokurz manifestácie, kde som dal dokopy svoje skúsenosti, zážitky, pohľady, postupy a metodiky o tom, ako sa učiť prejavovať svoje sny a ciele do vlastnej reality. Je to kompletný návod od A po Z a nájdete ho s doživotným prístupom na mojom webe michaldrienik.sk. A ak si z tohto článku máte zobrať len jednu vec, tak nech je to táto: prestaňte celý deň hovoriť len o tom, čo nechcete. Začnite trénovať myseľ, aby sa pýtala, čo chce. Lebo človek, ktorý vie len odmietať, zostáva stáť pred zavretými dverami. Človek, ktorý vie tvoriť smer, sa začne hýbať k realite, ktorá mu dáva omnoho väčší zmysel.
- Ak sa chceš naučiť kompletne všetko o manifestácii, odporúčam ti môj Video-Kurz Manifestácie (klikni na názov pre viac info)
