Jedna z najťažších otázok pri manifestácii nie je to, ako správne vizualizovať, ako si napísať afirmáciu alebo ako si vyskladať konkrétny cieľ. To sú techniky. Tie sa človek naučí, keď má trpezlivosť, keď študuje, keď skúša, keď pozoruje svoj vnútorný stav a keď si postupne začne uvedomovať, čo v ňom funguje a čo nie. Oveľa ťažšia otázka je tá, ktorú si človek začne klásť po čase, keď už niečo robí, keď sa snaží, keď má svoj zámer, keď sa nechce nechať odradiť súčasnou realitou, ale zároveň niekde hlboko v sebe cíti, že možno už nie je v čistej viere, ale v tvrdohlavosti. Kedy teda vytrvať a kedy pustiť? Kedy je to iba obdobie, v ktorom sa stará realita ešte nestihla preusporiadať, a kedy je to už slepé tlačenie do múru, ktorý pred vami stojí úplne jasne, len vy si odmietate priznať, že tadiaľto cesta nevedie?
Prišiel mi jeden veľmi sofistikovaný e-mail s krásnou otázkou, ktorá sa podľa mňa týka obrovského množstva ľudí. Ten človek sa pýtal, ako má vedieť, či má vo svojej manifestácii vytrvať, alebo či si iba odmieta priznať, že ide zlým smerom. A toto je presne ten bod, kde sa z manifestácie môže stať nádherný, silný, praktický nástroj tvorby reality, ale rovnako sa z nej môže stať pasca, ktorá človeku pomáha racionalizovať zlé rozhodnutia. Manifestácia vám môže pomôcť získať viac peňazí, nájsť lepšiu prácu, zmeniť vzťah k sebe, stretnúť človeka, ktorý zapadne do vášho života, vybudovať kariéru, pritiahnuť príležitosti, ktoré by ste zo starej identity nikdy nevideli. Ale ak ju človek nepochopí správne, môže sa z nej stať aj duchovná výhovorka. Môže sa z nej stať spôsob, ako zatvárať oči pred realitou, ktorú má riešiť. A to už nie je tvorba reality. To je útek.
- Tento článok vznikol vďaka môjmu youtube videu, ak by ťa zaujímal a bavil viac video formát:
Predstavte si človeka, ktorý má dlhy. Kopia sa mu účty, nedoplatok za elektrinu, nedoplatok za vodu, problém s úverom, listy z banky alebo nebankovky, doma sa hromadia papiere, možno má dokonca pred sebou nejaké právne alebo existenčne dôležité veci, ktoré musí vybaviť. A namiesto toho, aby vstal, otvoril tie papiere, zavolal tam, riešil refinancovanie, splátkový kalendár, dohodu, prácu, príjem, reálny krok, tak si sadne na gauč, zavrie oči a povie si, že on si manifestuje zmenu. Toto je nebezpečné. Toto je presne miesto, kde človek zle pochopil princíp „fake it till you make it“. Keď hovorím, že sa máte vedieť vcítiť do reality, ako keby už bola, že sa máte učiť byť človekom, ktorý žije danú verziu života, neznamená to, že budete ignorovať skutočné veci, ktoré máte pred sebou. Neznamená to, že keď máte predvolanie na súd, nepôjdete tam, lebo v novej realite súd neexistuje. Neznamená to, že keď máte zaplatiť účty, budete sa tváriť, že ste milionár, a necháte si rozpadnúť vlastnú existenciu. To nie je manifestácia. To je blbosť.
Realitu, ktorú máte pred sebou, treba riešiť
Toto ľuďom často uniká, pretože chcú z manifestácie urobiť náhradu za zrelosť. Lenže manifestácia nie je náhrada za zrelosť, za zodpovednosť, za činy a za rozum. Ona má byť s týmto všetkým prepojená. Môžete riešiť účty a zároveň si meniť vzťah k peniazom. Môžete ísť na pracovný pohovor a zároveň si vizualizovať, že ste sebavedomý človek. Môžete komunikovať vo vzťahu a zároveň pracovať s predstavou harmonickej reality. Môžete ísť do banky, vybaviť si veci, zavolať, napísať, požiadať, ponúknuť, konať, a popritom držať vnútorný zámer, že váš život sa mení. Ale ak sa z manifestácie stane výhovorka na to, aby ste nemuseli konať v hmotnom svete, tak ste nepochopili mechanizmus. Zobrali ste si krásny nástroj a používate ho ako šatku cez oči.
Ja som v začiatkoch manifestovania tiež narážal na chyby a slepé uličky. To je prirodzené. Človek niečo objaví, je nadšený, začne skúšať techniky, začnú sa mu diať nejaké prvé synchronicity, prvé výsledky, prvé zvláštne potvrdenia, a zrazu má pocit, že už všetkému rozumie. Lenže potom narazí. A je v poriadku naraziť. Nie je v poriadku v tom náraze slepo vytrvať, keď vám život, telo, výsledky a aj zdravý rozum opakovane ukazujú, že niečo robíte zle. To je ako keď som roky robil osobného trénera a v posilňovni som videl ľudí cvičiť naozaj zle. Nie tak, že by som sa išiel hrať na najmúdrejšieho človeka na svete a opravil niekomu lakeť o dva centimetre, lebo som mal potrebu ukázať, že viem viac. Ale tak zle, že som videl riziko zranenia.
- TIP: Stiahni si zadarmo vizualizačnú nahrávku manifestora, aby si konečne nahliadol do svojej možnej budúcnosti a aktivoval kompas zmeny reality: Klikni sem
Dodnes si pamätám jedného chalana, mohol mať asi dvadsaťjeden rokov, mal veľkú nadváhu, chodil cvičiť už nejaký čas a raz som ho videl robiť drepy a benchpress tak katastrofálne, že som sa bál, že si ublíži. Prišiel som mu slušne a nezištne poradiť. Nie preto, aby som mu predal tréning, nie preto, aby som sa povýšil, ale preto, že som videl problém. A on mi na konci povedal, že ho to nezaujíma. Dobre. Jeho rozhodnutie. Lenže o niečo neskôr som videl, ako pri drepoch spadol s činkou na chrbte a odvtedy sa v posilňovni neukázal. Prečo? Lebo robil niečo zle, dostal možnosť zmeniť to, nenechal si poradiť a pokračoval v nesprávnom postupe. A presne toto robí veľa ľudí pri manifestácii. Robia niečo zle, život im to ukazuje, telo im to ukazuje, výsledky im to ukazujú, skúsenosť im to ukazuje, ale oni povedia: nie, ja len musím viac veriť. Nie. Niekedy nemusíte viac veriť. Niekedy musíte prestať robiť blbosť.
Tu sa dostávame k rozdielu medzi zámerom a pripútanosťou k forme
Toto je podľa mňa jadro celej témy. Zámer je podstata toho, čo chcete. Sloboda. Prosperita. Láska. Bezpečie. Tvorivosť. Pokoj. Zdravie. Voľnejší životný štýl. Možnosť cestovať. Viac peňazí. Lepšia práca. Pocit, že sa môžete nadýchnuť. To je zámer. Niečo hlboké, čo vás volá. Niečo, čo nesie esenciu reality, do ktorej sa chcete posunúť. Ale pripútanosť k forme je niečo iné. To je moment, keď si poviete, že to musí prísť presne cez tohto človeka, presne cez túto firmu, presne v tejto práci, presne týmto spôsobom, presne do decembra, presne v tomto poradí, presne podľa scenára, ktorý ste si v hlave vymysleli zo svojej súčasnej identity.
A tu ľudia začnú narážať hlavou do múru. Povedzme, že niekto pracuje v zamestnaní, zarába tisícdvesto eur mesačne a chce tisícšesťsto eur. Na začiatku možno cíti čistý zámer. Chce viac voľnosti, trochu bezpečia, menej tlaku, viac priestoru, aby sa mu lepšie dýchalo. Tých štyristo eur navyše by mu reálne pomohlo. Lenže potom sa tento zámer zmení na formu. Musí to byť v tejto práci. Musí mi pridať tento šéf. Musí to prísť cez povýšenie. Musí to byť v tejto firme, lebo ja som si to tak vymyslel. A keď sa to nedeje, človek začne tlačiť. Tlačí na realitu, tlačí na ľudí, tlačí na svoje vnútro, tlačí na techniky, tlačí na termíny, tlačí na presnú cestu. Lenže možno v tejto práci pre neho zlepšenie nie je. Možno v tejto firme je strop. Možno tam reálne neexistuje priestor, aby dostal to, čo chce. Ale podstata jeho zámeru, teda väčší príjem, sloboda, bezpečie a uvoľnenie, existovať môže. Len nie formou, ktorú drží pod krkom.
- Rád/rada čítaš? Všetky moje knihy, môžeš získať priamo na tomto webe tu: michaldrienik.sk
Čo ak je vedľa cesta, kde môže mať nie tisícšesťsto, ale dvetisíc alebo viac? Čo ak existuje iná firma, iná pozícia, iný odbor, iný spôsob zarábania, iná možnosť, o ktorej ešte nevie, pretože je tak prilepený na svoju predstavu, že si ju nedovolí vidieť? Toto je tragédia pripútanosti k forme. Človek si myslí, že je verný svojmu cieľu, ale v skutočnosti je verný len svojej malej predstave o tom, ako sa cieľ musí splniť. A tá predstava často nevychádza z vyššej múdrosti, ale z toho, čo doteraz zažil, čo pozná, čo videl v okolí, čo považuje za normálne, čo mu jeho stará identita dovolila považovať za možné. Ak ste mali tri zamestnania a vo všetkých ste robili podobnú prácu, tak je veľká šanca, že aj štvrté si vo svojej hlave predstavujete len ako mierne lepšiu verziu toho istého. Ale možno život nechce, aby ste len vymenili jednu klietku za krajšie natretú klietku. Možno chce, aby ste konečne uvideli dvere inde.
Pripútanosť k forme sa veľmi rýchlo mení na lipnutie
Lipnutie sa mení na tlak. Tlak privoláva provokačné kyvadlá, vyrovnávacie sily, odpor a zvláštny pocit, že sa veci začínajú skôr kaziť, než skladať. A človek potom príde zúfalý a povie: ja manifestujem, tak prečo sa mi život rozpadá? Možno preto, že už nemanifestujete čistý zámer. Možno už len držíte svet pod krkom a diktujete mu, ako presne má poslúchať. Možno ste z tvorcu prešli do kontrolóra. A kontrolór netvorí slobodne. Kontrolór sa bojí. Kontrolór neverí. Kontrolór potrebuje, aby sa veci stali presne tak, ako si predstavuje, lebo inak má pocit, že stráca moc. Lenže často práve tým stráca kontakt s podstatou.
Preto si položte veľmi nepríjemnú, ale očistnú otázku: keby ste mali absolútnu istotu, že nakoniec dostanete podstatu toho, po čom túžite, potrebovali by ste ešte stále, aby sa to stalo presne spôsobom, ktorého sa momentálne držíte? Keby ste vedeli, že sloboda príde, musí prísť cez túto firmu? Keby ste vedeli, že láska príde, musí prísť cez tohto konkrétneho človeka? Keby ste vedeli, že prosperita príde, musí prísť cez tento projekt? Keby ste vedeli, že sa dostanete do života, v ktorom sa cítite pokojne, bezpečne a tvorivo, museli by ste ešte stále nútiť realitu, aby použila váš malý plán? Táto otázka vás vie veľmi rýchlo odhaliť. Ak odpoveď znie, že áno, musí to byť presne takto, veľmi pravdepodobne už nie ste v čistom zámere. Ste v pripútanosti k forme.
Mne sa v živote tie najkrajšie a najodvážnejšie manifestácie splnili práve vtedy, keď som ich nenútil, aby prišli spôsobom, ktorý si môj starý mozog dokázal predstaviť. Vedel som, čo chcem. Vedel som, akú podstatu chcem zažiť. Vedel som, akou osobnosťou sa potrebujem stávať. Ale nechal som životu priestor. A to je veľmi dôležité. Nechal som priestor, aby sa to poskladalo inteligentnejšie, než by som to vymyslel ja. Lebo my si svoje predstavy často skladáme z minulosti. Zo skúseností, z okolia, z toho, čo považujeme za normálne. Lenže nová realita veľmi často nevznikne z toho, že starý človek presne naplánuje novú cestu. Nová realita sa začne skladať v momente, keď sa človek stáva novou osobnosťou a zároveň dovolí, aby sa ukázali aj cesty, ktoré jeho staré ja nepoznalo.
Ľudia často nemajú problém s nedostatkom informácií o manifestácii. Práve naopak. Majú ich príliš veľa. Pozreli desiatky videí, čítali statusy, príspevky, knihy, skupiny, rôzne učenia, rôzne techniky, rôzne postupy. Keby ste sa ich opýtali, možno by vedeli napísať príručku s dvadsiatimi technikami. Vizualizácia, afirmácie, scripting, autosugescie, zákon príťažlivosti, zákon predpokladu, shifting, transurfing, kvantové pole, práca s identitou, práca s emóciou, rôzne rituály. Informácií majú veľa. Lenže medzi tým, čo človek vie, a medzi tým, čo dokáže skutočne aplikovať v živote, je obrovský priepastný rozdiel. To, že poznáte drep, ešte neznamená, že ho viete vykonať tak, aby ste si neublížili a aby ste mali výsledky. To, že poznáte slovo manifestácia, ešte neznamená, že rozumiete, kde tlačíte, kde utekáte, kde ignorujete realitu a kde ste pripútaní k forme.
Tu je ďalší problém: trpezlivosť
Mnoho ľudí si na začiatku vyberie zámer správne, začne cítiť nadšenie, začne vizualizovať, pracovať so sebou, možno naozaj pár dní alebo týždňov žije inak. Lenže potom motivácia klesne. Staré ja sa ozve. Povie: daj si pauzu, oddýchni si, dnes nemusíš, veď to aj tak nefunguje, nemá to zmysel, možno je to celé blbosť, možno sa vráť do starého spôsobu fungovania. A človek to vypočuje. Nie preto, že cieľ nebol správny, ale preto, že nemal vybudovanú trpezlivosť a systém. Manifestácia podľa môjho učenia nemá byť brutálny nátlak, kde si zo dňa na deň rozkopete celý život, preťažíte nervovú sústavu a potom sa čudujete, že ste po dvoch týždňoch späť v starom programe. Má to byť postupná implementácia iného životného štýlu, iného spôsobu premýšľania, iného spôsobu cítenia a fungovania tak, aby to bolo udržateľné.
Toto som veľmi dobre videl ako tréner. Prišiel človek, ktorý sa nikdy nehýbal, mal veľkú nadváhu, štyridsať rokov, veľkú motiváciu, oči vystrelené do oblakov a povedal: napíš mi jedálniček, budem cvičiť päťkrát za týždeň, všetko budem dodržiavať, teraz idem naplno. A ja som veľmi často povedal: nie. Lebo som vedel, že tá motivácia klesne. Motivácia je dopamín. Dopamín vie človeka krásne oklamať. Nadchne vás na začiatku, dá vám pocit, že dokážete všetko, ale potom prirodzene klesne. A ak ste si nastavili systém iba podľa vrcholu motivácie, po dvoch týždňoch sa zrúti. Presne takto fungujú ľudia aj pri manifestácii. V prvý deň by zmenili všetko. Ráno meditácia, potom afirmácie, potom vizualizácia, potom scripting, potom žiadne negatívne myšlienky, potom päť hodín štúdia, potom dokonalé správanie novej identity. A o desať dní sú unavení, znechutení a späť tam, kde boli.
Keď za mnou prišiel rozumnejší človek s rovnakou motiváciou, ale bol ochotný počúvať skúsenosť, začali sme postupne. Jeden tréning týždenne. K tomu dve prechádzky. Na prechádzkach mohol premýšľať, počúvať audioknihy, podcasty, podobné videá. Po nejakom čase sme pridali druhý tréning, nechali prechádzky. Potom sme riešili pitný režim. Potom trochu viac bielkovín. Potom jemnejšiu úpravu stravy. Potom tretí tréning. Niekedy až po dvoch či troch mesiacoch sa človek dostal na štyri tréningy týždenne. A viete, prečo to fungovalo? Lebo sme nebudovali životný štýl na krátkej motivácii. Budovali sme disciplínu, odolnosť, zvyky a postupný snowball efekt. Malá snehová guľa sa pustí z kopca, naberá ďalší sneh, rastie, silnie, rozširuje sa. Ale iba vtedy, keď nenarazí do múru. Keď človek ide hlavou proti múru, snehová guľa sa rozbije a žiadny efekt nevznikne.
- Ak sa chceš naučiť kompletne všetko o manifestácii, odporúčam ti môj Video-Kurz Manifestácie (klikni na názov pre viac info)
Pri manifestácii je to rovnaké. Nepotrebujete robiť všetko naraz. Potrebujete začať správne, udržateľne a rozumne. Vybrať si zámer, rozlíšiť podstatu od formy, nastaviť techniku, ktorá vám sedí, pracovať s identitou, robiť činy, riešiť realitu, ktorú máte pred sebou, a zároveň nepodliehať starej identite, ktorá vás po pár dňoch stiahne späť. Potrebujete pozorovať, či vaša manifestácia prináša viac jasnosti, pokoja, zrelosti a činov, alebo či vás robí slepšími, úzkostnejšími, tvrdohlavejšími a viac odpojenými od reality. Toto je veľmi dobrý filter. Skutočná manifestácia vás vedie k väčšej prítomnosti, nie k väčšiemu úniku. Vedie vás k väčšej zodpovednosti, nie k ignorovaniu účtov na stole. Vedie vás k tomu, aby ste boli otvorení ceste, nie aby ste realite prikazovali, akým vozidlom má prísť.
A čo pochybnosť?
Karol v e-maile položil krásnu otázku, či každá pochybnosť alebo zmena cieľa nie je vlastne návratom do starej identity. Nie, nemusí byť. Toto je ďalší mýtus, ktorý ľudí dokáže zablokovať. Nie každá pochybnosť je sabotáž. Niekedy je pochybnosť starý strach, ktorý chce, aby ste sa vrátili späť. Ale niekedy je pochybnosť inteligencia, ktorá vám ukazuje, že ste sa odpojili od podstaty a držíte sa formy, ktorá už s vami nie je v súlade. Preto sa treba naučiť rozlišovať kvalitu pochybnosti. Pochybnosť zo strachu býva stiahnutá, panická, malá, chce vás vrátiť do známeho bezpečia. Pochybnosť zo zrelosti býva možno nepríjemná, ale pokojnejšia. Nehovorí „utekaj, nezvládneš to“, skôr hovorí „pozri sa na to úprimne, niečo tu nesedí“. A toto je veľký rozdiel.
Vytrvalosť je krásna vlastnosť, keď držíte podstatu. Tvrdohlavosť vzniká, keď ste pripútaní k forme. Vytrvalosť hovorí: viem, aký život chcem tvoriť, som ochotný rásť, meniť sa, konať, učiť sa, skúšať, vytrvať a dovoliť realite, aby ukázala cestu. Tvrdohlavosť hovorí: musí to byť presne takto, inak to neberiem. Vytrvalosť je pružná. Tvrdohlavosť je zaseknutá. Vytrvalosť má chrbticu. Tvrdohlavosť má kŕč. Vytrvalosť vidí smer aj vtedy, keď sa mení trasa. Tvrdohlavosť plače pred zavretými dverami, aj keď o pár metrov ďalej sú otvorené. A človek sa musí naučiť byť k sebe dostatočne úprimný, aby rozoznal, v ktorom stave sa práve nachádza.
Ak sa niečo snažíte zmanifestovať tri roky a nič sa nemení, dokonca sa veci možno zhoršujú, neznamená to automaticky, že váš zámer je zlý. Ale znamená to, že by ste sa mali veľmi vážne pozrieť na spôsob, akým k tomu pristupujete. Či reálne konáte. Či riešite fyzickú realitu. Či náhodou nelipnete na jednej forme. Či technika, ktorú používate, nie je len chaotický mix z desiatok videí, ktoré ste si zlepili dokopy. Či vaša identita naozaj rastie, alebo sa iba ubezpečujete, že raz to príde, pričom žijete úplne rovnako. Či ste otvorení tomu, že život vám môže dať podstatu vášho cieľa spôsobom, ktorý vaše súčasné ja nepozná. Lebo ak nie, potom možno netreba cieľ pustiť. Možno treba pustiť formu.
A toto je najdôležitejšia veta celého textu: nepúšťajte podstatu len preto, že sa rozpadla forma, ktorú ste si vymysleli zo starej identity. Ak túžite po slobode, nemusíte sa vzdať slobody len preto, že vám ju nedala aktuálna práca. Ak túžite po láske, nemusíte sa vzdať lásky len preto, že ju neunesie jeden konkrétny človek. Ak túžite po prosperite, nemusíte sa vzdať prosperity len preto, že jeden projekt nevyšiel. Ak túžite po tvorivom živote, nemusíte sa vzdať tvorby len preto, že prvá cesta bola slepá. Ale možno musíte pustiť svoju predstavu, že to malo prísť presne tadiaľ, kde ste stáli s hlavou opretou o múr a volali to viera.
Manifestácia môže byť úžasná, keď ju človek používa zrelým spôsobom
Keď chápe, že nie je o ignorovaní reality, ale o tvorivej práci s realitou. Keď chápe, že nie je o pasivite, ale o zosúladení vnútorného stavu a vonkajších krokov. Keď chápe, že nie je o tom, že vesmír musí poslúchať jeho predstavu, ale o tom, že sa človek prelaďuje na podstatu novej reality a necháva životu inteligenciu v spôsobe doručenia. Keď chápe, že trpezlivosť nie je slabosť, ale súčasť procesu. A keď chápe, že pochybnosť nie je vždy nepriateľ, ale niekedy aj kontrolka, ktorá hovorí, že niekde ste sa prestali pozerať pravde do očí.
Preto sa nepýtajte len, či máte ešte veriť svojej manifestácii, alebo ju pustiť. Pýtajte sa presnejšie. Čomu vlastne verím? Podstate alebo forme? Tvorím alebo kontrolujem? Konám alebo utekám? Riešim realitu alebo pred ňou zatváram oči? Som trpezlivý alebo len tvrdohlavý? Som otvorený lepšej ceste alebo si myslím, že môj starý mozog pozná najlepší plán? A keby som mal absolútnu istotu, že podstata toho, po čom túžim, ku mne príde, stále by som potreboval, aby prišla presne týmto spôsobom? Ak si na tieto otázky odpoviete poctivo, často zistíte, že nemusíte zahodiť svoj sen. Stačí prestať dusiť formu, ktorá už možno dávno zomrela.
A ak chcete manifestáciu pochopiť ako ucelený systém, nie ako náhodne pozbierané techniky z desiatok videí, práve preto som vytvoril Videokurz manifestácie na mojom webe michaldrienik.sk. Je to metodika, ktorá má hlavu a pätu, ide postupne, ľudskou rečou a učí človeka nielen to, čo má robiť, ale hlavne ako to aplikovať v reálnom živote bez toho, aby si z manifestácie urobil pascu, výhovorku alebo ďalšiu formu tlaku. Pretože poznať techniku nestačí. Aj ten chalan v posilňovni poznal drep a benchpress. Len ich robil zle. A keď človek robí manifestáciu zle, nemusí mu chýbať viera. Niekedy mu chýba pochopenie, zrelosť a ochota pustiť spôsob, ktorým sa snaží realitu prinútiť, aby ho konečne poslúchla.
- Ak sa chceš naučiť kompletne všetko o manifestácii, odporúčam ti môj Video-Kurz Manifestácie (klikni na názov pre viac info)
