Naozaj nie je podstatné, akého ste vierovyznania a či ste vôbec nejakou veriacou osobou.

Osobne sa domnievam, že je viac spojený s Bohom a poznaním ateista, ktorý je dobrým a láskavým človekom, než zarytý veriaci, ktorý nekoná čisto.

Prečo by sa mal človek pridať k nejakému náboženstvu? Prečo sa náboženstvá medzi sebou vo veľa veciach rozchádzajú? Ktoré je potom to správne?

Nechajme každého, nech je badateľom pravdy a nech sám hľadá to poznanie. Netlačme do ľudí tú svoju pravú vieru. Veď ak je to tá pravá, tak tá bytosť tam raz príde, nie? Vidíme snáď za stupeň vývoja danej osoby, za jeho karmické cykly a za spôsob zmýšľania a činov? No nie… vidíme iba to, čo si myslíme, že vidíme 🤷‍♀️

Takže čo teda?
Ja si dávam pokoj a odstup od všetkého (na nejaký čas a už nejaký čas haha – Dokedy? Neviem, život vie.)

Čo si myslím?
Že sa nemusíme obetovať, nemusíme trpieť, nemusíme veriť iba v jedno a modliť sa iba k jednému. Predsa aj tak vždy smerujeme k jednému (👀)

Ak mi jehovisti vykladajú o Ježišovi potom, ako im otvorím dvere, tak čo mi povedia, keď odmietnem vstup do ich sekty a oznámim, že som sa s Kristom už 3x rozprával a môžem povedať, že je to fajn „chlapík“?

Niekedy rozmýšľam, či som zaslepený a len si myslím, že som pravdivý. Ale komu čo ja nútim a koho ja „bijem“ a presviedčam? Nikoho a ani nikdy nebudem. Tvorím si videá, píšem knihy a tieto posty a kto chce, nech si sleduje a niečo si z toho možno vezme. Kto nesúhlasí, tak prosím, ale mne to je úplne jedno 🤷‍♀️

Stále sa učím a určite je toho predomnou ešte veľa. S pokorou…