Toto je jeden z najdôležitejších princípov, vďaka ktorému začnete konečne lepšie chápať manifestáciu, ovplyvňovanie reality a vôbec to, prečo sa niektorým ľuďom veci v živote začnú skladať inak až vtedy, keď sa prestanú správať ako stará verzia seba. Tých bodov, krokov a techník je samozrejme veľa. Niekto viac vizualizuje, niekto viac medituje, niekto pracuje s afirmáciami, niekto sa upokojí cez dych, niekto si stráži vnútorný dialóg, niekto sa učí reagovať inak na stresové situácie, niekto si vedie denník, niekto si púšťa autosugestie pred spaním. To všetko sú dobré veci, to všetko môže fungovať, lenže popri tom všetkom ľuďom stále uniká jedna hlavná vec, a práve tá je často rozhodujúca. Je to niečo, čo majú doslova pod nosom, čo sami tušia, ale stále tomu nevedia dať tvar. A pritom presne v tomto bode sa veľmi často láme to, či človek bude len nekonečne skúšať techniky, alebo či sa mu začne realita naozaj hýbať.

Veľmi často sa stáva, že človek si niečo začne želať, začne to brať vážne, zadá si cieľ, vytvorí si víziu, vizualizuje si ju, afirmuje, medituje, snaží sa viac strážiť vlastné myšlienky, snaží sa počas dňa reagovať pokojnejšie, učí sa neprepadať hnevu, panike, frustrácii, snaží sa byť vedomejší, snaží sa meniť to, čo sa deje v jeho vnútri, lenže popritom stále niečo robí rovnako ako predtým. A práve toto je ten problém. Aj ja som na to musel prísť. Aj ja som to musel v sebe rozoberať, pozorovať, analyzovať, testovať, skúšať na sebe, pozerať sa, čo sa deje, čo funguje, čo nefunguje, čo je len pekná predstava a čo je naozaj funkčný mechanizmus. Lebo jedna vec je počuť o manifestácii a druhá vec je pochopiť, prečo niekedy funguje rýchlo, niekedy pomaly, niekedy zvláštne a niekedy vôbec.

Viac typov osobností, viac spôsobov manifestovania

Pravda je taká, že existuje viac typov osobností a rôznym ľuďom sadne iný spôsob práce. Niekto sa vie hlboko ponoriť do vizualizácie a tam sa mu veľa vecí prepne. Niekto je citovejší a viac mu zaberá meditácia, práca so srdcom, s pocitmi, s vnútorným naladením, s tým, čo zo seba vyžaruje. Niekto je viac mentálny typ a jemu pomôžu afirmácie, autosugestie, vedomé prepisovanie vnútorného jazyka. Niekto potrebuje kombináciu všetkého. Lenže nech už si vyberiete akúkoľvek techniku, stále je tu jedna vec, ktorá ľuďom uniká, a bez nej sa to celé veľmi často len vlečie. Je to presne ten moment, keď si človek hovorí: keby som už mal peniaze, keby som už vyhral, keby som už bol milionár, keby som už mal partnera, keby som už mal inú prácu, keby som už mal lepšie telo, keby sa už stalo to, čo chcem, tak by som sa cítil inak. Nemusel by som riešiť toto. Nemusel by som sa báť tamtoho. Nemal by som tieto úzkosti. Neškrtilo by ma to. Neprežíval by som to tak. Nepozeral by som sa na svet týmto spôsobom. A práve tu leží kľúč.

Všimnite si, čo vlastne v takých vetách hovoríte. Vy v skutočnosti priznávate, že viete, ako by sa cítila verzia vás, ktorá už to má. Vy to viete. Vy presne cítite, že keby ste mali dostatok peňazí, pristupovali by ste k problémom inak. Keby ste už boli vnútorne pokojní, nenechali by ste sa rozbiť každou drobnosťou. Keby ste sa cítili milovaní, nevnímali by ste každé ticho ako odmietnutie. Keby ste už boli sebavedomejší, nepotrebovali by ste všetko komentovať, obhajovať, vysvetľovať alebo sa porovnávať. Čiže vy ten kód v sebe máte. Vy len čakáte, že si ho dovolíte žiť až potom, keď sa zmenia okolnosti. A presne v tomto je problém. Lebo staré okolnosti veľmi často nepustia novú realitu k vám, pokiaľ na ne stále reagujete ako staré ja.

  • Tento článok vznikol vďaka môjmu youtube videu, ak by ťa zaujímal a bavil viac video formát:

A teraz sa dostávame k tomu, čo ľudia poznajú pod vetou „fake it till you make it“, lenže väčšina to chápe príliš plytko. Nemyslím tým, že sa máte hrať na niekoho, kým nie ste, v tom lacnom a povrchnom zmysle. Nemyslím tým, že sa máte obliekať smiešne, machrovať, tváriť sa nadradene, hrať divadlo, klamať ľuďom alebo si nasadzovať masku. Hovorím o niečom omnoho hlbšom. Hovorím o tom, že máte vedome napodobniť vnútorný stav, pocity, emočné reakcie, správanie a vnímanie človeka, ktorý už žije to, čo chcete žiť vy. Nie navonok ako klaun. Vnútri. V každodennom živote. Pri úplne bežných situáciách. Pri problémoch. Pri stresoch. Pri tom, ako rozprávate. Ako reagujete. Ako sa dívate na drobnosti. Ako prežívate deň.

Ak ste si niekedy povedali, že keby ste vyhrali Eurojackpot, tak by ste nemuseli riešiť polovicu toho, čo vás trápi, tak presne tam máte návod. To neznamená, že máte prestať platiť účty, prestať pracovať, prestať riešiť realitu, v ktorej sa práve nachádzate. To by bola hlúposť. Máte ďalej riešiť veci, ktoré sú pred vami. Máte ďalej fungovať v tej hmotnej realite, ktorú máte momentálne pred sebou. Ale máte to skúsiť robiť z iného vnútorného miesta. Ako keby ste už boli ten človek, ktorý tú slobodu má. Ako keby ste už boli ten človek, ktorý už nie je otrokom strachu. Ako keby ste už boli ten človek, ktorého tieto veci nezvierajú vnútorne tak, ako doteraz. Ako keby ste už mali ten vnútorný nadbytok, aj keď vonkajší svet sa ešte len doťahuje.

Čo ak je to ťažké a čo ak príde problém?

A áno, nie je to ľahké. Ale prečo by to malo byť ľahké? Prečo by mala prísť veľká vnútorná zmena bez toho, aby ste museli dať niečo zo seba? Vašu snahu, vaše vedomé úsilie, vašu disciplínu, vašu energiu, vašu ochotu prestať automaticky reagovať tak, ako reagovalo vaše staré ja. Skúste to brať ako experiment. Nie navždy. Nie že od dnes do konca života. Dajte si jeden týždeň. Sedem dní. A počas tých siedmich dní si povedzte, že dobre, teraz budem skúšať reagovať tak, ako keby som už bol ten človek, ktorým sa chcem stať. Nie teatrálne. Nie smiešne. Nie nasilu navonok. Ale vnútorne.

Príde problém? Dobre. Vyriešim ho. Ale nebudem sa pritom vnútorne rozpadať ako človek, ktorý verí, že je obeť života. Budem to riešiť ako niekto, kto už je vo vnútri silný. Ako niekto, kto už má pokoj. Ako niekto, kto už nie je existenčne vydesený zo všetkého. Ako niekto, kto by si povedal, áno, aj toto vyriešim, aj toto je len súčasť cesty, aj toto je len detail v mojom väčšom živote. A tu veľa ľudí narazí, pretože ich staré ja začne okamžite kričať. Začne hovoriť, že klamete, že sa hráte, že to nie ste vy, že to je umelé, že to je neprirodzené, že predsa sa nemôžete cítiť inak, keď okolnosti sú stále také isté. Ale presne toto je starý program. Staré ja. Naučený spôsob fungovania, ktorý vám doteraz vytvoril presne ten život, z ktorého sa snažíte dostať vyššie.

  • TIP: Stiahni si zadarmo vizualizačnú nahrávku manifestora, aby si konečne nahliadol do svojej možnej budúcnosti a aktivoval kompas zmeny reality: Klikni sem

Keď človek povie, ja nebudem nič predstierať, veľmi často to znie úprimne, ale v skutočnosti len bráni svoje staré vzorce. Svoje staré reakcie. Svoje staré emočné závislosti. Svoje staré komentovanie sveta. Lebo úprimne, pomohlo vám to doteraz? Pomohlo vám neustále všetko komentovať, rozčuľovať sa, ohovárať, pindať, nadávať, hnevať sa, riešiť každú kravinu, všetko prežívať ako drámu, všetko interpretovať cez strach a úzkosť? Dalo vám to výsledok, po akom túžite? Dalo vám to pokoj? Slobodu? Radosť? Lepší život? Alebo vás to len udržalo v tej istej frekvencii, v tom istom starom kruhu, kde sa stále iba potvrdzuje to, čo už nechcete?

Skúste sa jeden týždeň postaviť proti svojmu starému ja. Nie agresívne. Nie s nenávisťou. Ale vedome. Príde impulz niečo okomentovať negatívne? Stop. Nemusím. Príde chuť sa zasa sťažovať? Stop. Nemusím. Príde vnútorný hlas, že toto bude katastrofa, toto zas nevyjde, toto bude problém? Stop. Nemusím tomu veriť. A vaše staré ego vám začne okamžite ponúkať milión výhovoriek, prečo by ste mali pokračovať po starom. Bude sa tváriť múdro, logicky, realisticky. Ale väčšinou to budú len staré sprosté mechanizmy, ktoré sa boja novej identity. Povedzte si, dobre, veď to robím len ako experiment. Zo srandy. Zo zvedavosti. Veď keď to nebude fungovať, vrátim sa k starému. Ale dajte tomu týždeň poctivého hrania sa s novým vnútorným nastavením. A potom sa pozrite, čo sa začne diať.

Veľmi často už po pár dňoch začnete vidieť, že sa niečo v realite jemne ohýba. Nie zázrak v hollywoodskom štýle. Skôr malé zmeny. Malé uvoľnenia. Malé stretnutia. Lepšie načasovanie. Menšie konflikty. Viac pokoja. Viac vecí, ktoré akoby sedia. Viac situácií, ktoré sa dajú oceniť. A tu ľudia zlyhávajú druhýkrát. Oni si tie drobné signály nevážia. Čakajú len na veľký dôkaz. Len na tú jednu obrovskú manifestáciu, ktorá ich ohúri. Ale pritom realita sa veľmi často začne skladať po schodoch. Nie výťahom. Jedna drobná vec, druhá drobná vec, tretia, štvrtá, a keď ich človek začne oceňovať, tak ich prichádza viac.

Toto je obrovská vec. Ocenenie. Keď nájdete na zemi desať centov a zdvihnete ich s radosťou, nejde o tých desať centov. Ide o to, čo robíte svojmu mozgu a svojmu vnútornému nastaveniu. Vy tým hovoríte, toto sa mi páči, toto vítam, toto si všímam, toto oceňujem. A váš mozog, ktorý je navrhnutý ako systém na filtrovanie reality, začne hľadať viac toho, čo ste označili ako dôležité. Keď sa budete tešiť z dobrých náhod, z príjemných maličkostí, z drobných dôkazov, z maličkých znakov pohybu, váš mozog začne ukazovať viac riešení a menej problémov. Nie preto, že by sa svet zázračne zmenil za noc, ale preto, že váš vnútorný filter sa prestáva kŕmiť len chaosom a nedostatkom.

A toto sa potom spája aj s tým, čo zo seba vyžarujete. Vaše srdce, váš pokoj, vaša radosť, vaše nadšenie, vaša schopnosť niečo oceniť, to všetko tvorí určitú kvalitu vášho stavu. A mozog, ktorý vie, čo sa vám páči, začne hľadať viac z toho. Keď sa tieto dve zložky začnú prepájať, vnútorný stav a mentálny filter, zrazu máte inú energiu. A táto energia potom prirodzene mení aj vaše rozhodnutia, vaše vnímanie, vaše reakcie, vašu odvahu, vaše načasovanie a to, čo si všimnete. A presne toto ľudia nazývajú, že sa im začala meniť realita. Lenže ono sa nezačalo meniť len niečo vonku. Začal sa meniť vnútorný spôsob, akým do tej reality vstupujú.

Čo máte robiť pri technike manifestácie Fake it till you make it?

Nemusíte si hneď nasilu navliecť menšiu veľkosť oblečenia, ak ju fyzicky neoblečiete. O tom to nie je. To by bolo povrchné a hlúpe. Ale môžete sa začať v mysli, vo vnímaní, vo vnútornom postoji správať ako človek, ktorý sa už nenenávidí, ktorý sa už nepodkopáva, ktorý sa už nepozerá na seba len cez nedostatok. Môžete sa začať cítiť ako človek, ktorý smeruje k inej verzii seba a prestáva sa kŕčovito držať tej starej. Môžete prestať zo všetkého robiť katastrofu. Môžete prestať všetko prežívať ako definitívny dôkaz, že sa vám nedarí. Môžete sa prestať identifikovať s tým, čo práve teraz vidíte pred sebou, a začať sa identifikovať s tým, čo vo vnútri vedome budujete.

Je to v podstate také vnútorné blúdenie po svete, kde už žijete realitu, ktorá sa vám páči, len ju ešte nevidíte plne zhustenú pred očami. Vy ju začnete najprv žiť vnútri. V postojoch. V reakciách. V tom, ako sa nesiete. V tom, čo si dovolíte cítiť. V tom, čo už nebudete kŕmiť. A realita, ktorá je tvárna, ohybná a reaguje na vaše nastavenie omnoho viac, než si veľa ľudí pripúšťa, nemá veľmi na výber. Začne sa prispôsobovať tomu, čo vo vnútri nesiete konzistentne.

Niekto by mohol povedať, že či to nie je celé len žitie v hlave a odtrhnutie sa od reality. Lenže pozrite sa okolo seba. Väčšina ľudí aj tak žije v hlave. Len nie vedome. Sú ako roboti svojich starých programov. Chodia po ulici s prázdnym pohľadom. Šoférujú a sú úplne inde. Sedia v autobuse a každý je zavretý vo vlastnom filme. Sú v práci a väčšinu dňa len opakujú tie isté mentálne okruhy, tie isté obavy, tie isté komentáre, tie isté vnútorné scenáre. Rozdiel je len v tom, že jeden človek žije v hlave starý program a druhý sa vedome učí tvoriť nový. A ten druhý má aspoň šancu, že sa jeho život začne lámať iným smerom.

Takže ak sa pýtate, ako na „fake it till you make it“, tak odpoveď nie je, že sa máte hrať na boháča alebo na nejakú pózu. Odpoveď je, že sa máte naučiť vedome vstupovať do vnútorného stavu človeka, ktorý už má to, čo chcete vy. Ako sa cíti? Ako reaguje? Čo už nerieši tak hystericky? Čomu už neprikladá takú tragickú váhu? Čo si dovolí oceniť? Čo si dovolí prežívať pokojnejšie? Ako sa pozerá na prekážky? Ako sa pozerá na peniaze, na lásku, na telo, na život, na budúcnosť? A potom to začať hrať najprv vnútri tak poctivo, až sa to prestane javiť ako hra a začne sa to stávať vašou novou identitou.

O čom je vlastne manifestácia?

Lebo manifestácia nie je len o tom, čo si želáte. Je hlavne o tom, kým ste, keď si to želáte. A kým ste počas dní, keď to ešte nevidíte. Práve tam sa rozhoduje. Nie v jednej silnej vizualizácii. Nie v desiatich afirmáciách pred zrkadlom. Ale v tom, či dokážete v obyčajnom utorku, pri obyčajnom probléme, pri obyčajnej stresovej situácii neostať starým človekom. Tam sa to láme. Tam sa z človeka, ktorý stále len čaká, stáva človek, ktorý už vo vnútri vstúpil do novej reality a teraz len čaká, kým sa mu úplne dotiahne aj navonok.

  • Ak sa chceš naučiť kompletne všetko o manifestácii, odporúčam ti môj Video-Kurz Manifestácie (klikni na názov pre viac info)