Existuje myšlienka, ktorá na prvé počutie znie až podozrivo jednoducho. Tak jednoducho, že ju veľa ľudí okamžite odloží medzi motivačné frázy. Lenže keď sa na ňu začneš pozerať pozornejšie, začneš si všímať, že je v nej mechanizmus, ktorý sa objavuje znova a znova v rôznych oblastiach života. V práci, vo vzťahoch, v peniazoch, v zdraví aj v tom, ako človek kráča svojím vlastným osudom. Tento mechanizmus sa nazýva zákon predpokladu. A jeho základná myšlienka je veľmi priamočiara: realita sa často začne skladať podľa toho, čo považuješ za pravdepodobné.

Toto nie je to isté ako zákon príťažlivosti, ktorý dnes pozná skoro každý. Zákon príťažlivosti ľudia často vysvetľujú cez energiu alebo vibrácie. Zákon predpokladu je ešte praktickejší. Hovorí o tom, že tvoj mozog a tvoja identita neustále vytvárajú predstavu o tom, ako sa bude život asi vyvíjať. A podľa tejto predstavy potom začneš čítať realitu. Začneš si všímať určité veci, ignorovať iné, rozhodovať sa určitým spôsobom, reagovať určitými emóciami. A postupne sa celý tvoj život začne pohybovať po dráhe, ktorú si vo vnútri považoval za normálnu.

Najzaujímavejšie na tom je, že zákon predpokladu sa nedá zapnúť ani vypnúť. Nie je to technika, ktorú začneš používať až keď sa rozhodneš manifestovať. On funguje stále. Od rána do večera. Či o ňom vieš alebo nie. Každý deň niečo predpokladáš. Predpokladáš, ako sa bude vyvíjať tvoj deň, ako sa k tebe budú správať ľudia, aké peniaze budeš zarábať, aký vzťah si zaslúžiš alebo čo sa stane s tvojím zdravím o desať rokov. Väčšina týchto predpokladov sa deje úplne automaticky. Človek ich ani nevníma ako predpoklady. Vníma ich ako realitu. Povie si: takto to proste je.

Lenže práve tu začína celý problém.

Predstav si napríklad jednoduchú situáciu v práci. Dozvieš sa, že firma plánuje znižovať stavy. Nikto nepovedal tvoje meno. Nikto nepovedal, že sa to týka práve teba. Ale v hlave sa spustí mechanizmus predpokladu. Mozog začne skladať scenár. Možno vyhodia mňa. Možno budem ten ďalší. Možno sa môj život začne rúcať. Zrazu o tom začneš rozprávať doma, s kolegami, s kamarátmi. Začneš premýšľať, čo budeš robiť, keď sa to stane. Všimni si tú zmenu v jazyku. Už nehovoríš „čo ak“. Začínaš hovoriť „keď“. A týmto jednoduchým posunom začneš vo vnútri spevňovať určitý obraz budúcnosti.

Tvoje telo na ten obraz reaguje. Príde stres, napätie, úzkosť. A tieto emócie potom začnú meniť tvoje správanie. Mení sa spôsob, akým pracuješ. Mení sa tón tvojho hlasu. Mení sa tvoja energia. Mení sa aj to, ako sa pozeráš na ďalšie príležitosti. Z možnosti sa pomaly stáva smer. Nie preto, že by vesmír čítal tvoje myšlienky ako príkaz. Ale preto, že tvoj mozog pracuje prediktívne. Neustále sa snaží predpovedať budúcnosť na základe minulosti. V neurovede sa tomu hovorí prediktívne spracovanie reality. Mozog si vytvára model sveta a potom sa snaží potvrdiť, že tento model je správny. A presne v tomto priestore zákon predpokladu začína pracovať.

Ľudia často hovoria o retikulárnom aktivačnom systéme, o tom, že si začneme viac všímať veci, na ktoré myslíme. A áno, tento mechanizmus s tým súvisí. Ale zákon predpokladu ide ešte o krok ďalej. Nie je to len o tom, čo si všimneš. Je to aj o tom, aké rozhodnutia urobíš, čo budeš považovať za možné a čo automaticky vyradíš ako nereálne. Človek, ktorý predpokladá stagnáciu, sa bude rozhodovať úplne inak než človek, ktorý predpokladá rast. A práve tieto malé rozhodnutia potom postupne skladajú úplne iný život.

Veľmi zaujímavé je sledovať tento mechanizmus pri peniazoch. Mnoho ľudí sa dostane do mindsetu šetrenia. Začnú si hovoriť, že si musia robiť rezervu na zlé časy. A hneď na začiatok treba povedať jednu vec: nie je nič zlé na tom, keď si človek vytvára finančnú rezervu. Ja som sám zažil veľmi ťažké obdobie v živote. Obdobie, keď som mal osemnásť, devätnásť rokov a reálne sme mali problémy s peniazmi. Niekedy som doslova riešil, či bude na jedlo. Čiže viem, čo znamená byť v situácii, keď musíš premýšľať nad každým eurom.

Lenže medzi zdravým finančným rozhodovaním a mentalitou nedostatku je obrovský rozdiel. Jeden človek si robí rezervu preto, že rozumne plánuje. Druhý si ju robí preto, že vnútri očakáva katastrofu. A práve tu vstupuje do hry zákon predpokladu. Ak si neustále hovoríš, že peniaze potrebuješ na zlé časy, tak tým zároveň vkladáš do svojej budúcnosti predstavu, že zlé časy prídu. Potom sa pokazí práčka, auto dostane defekt alebo sa rozbije mobil. A ty si povieš: vidíš, preto som si šetril. Lenže málokto sa zamyslí nad tým, že jeho mozog bol celé roky naladený na scenár, v ktorom sa niečo pokazí.

Je to podobné ako keď som si raz kúpil rezervné koleso do auta. Nikdy som dovtedy nedostal defekt. A v hlave mi prebehla myšlienka, že keby sa to raz stalo, aspoň budem pripravený. O pár dní som prešiel cez ostrý obrubník a zadné koleso bolo úplne zničené. Zrazu som stál pri ceste, menil koleso a hovoril si, že toto som ešte nikdy nezažil. Je to malá vec, ale krásne ukazuje mechanizmus. Človek vloží určitý obraz do budúcnosti a potom sa život začne pohybovať tak, aby sa tento obraz mohol naplniť.

To isté vidíš aj v zdraví. Raz som sa rozprával so šesťdesiatnikom, ktorý mi úplne vážne povedal, že po šesťdesiatke ide zdravie dole vodou. Bol o tom presvedčený. Povedal to tak, ako keby opisoval fyzikálny zákon. Spýtal som sa ho, prečo si to myslí. Odpovedal, že to tak chodí. Pozná ľudí. Vidí to všade okolo seba. A ja som mu povedal, že poznám aj ľudí, ktorí majú sedemdesiat, osemdesiat rokov a stále cvičia. Majú svaly, majú energiu, majú chuť do života. Nie sú to výmysly z internetu. Poznám ich osobne. On mi na to povedal vetu, ktorú počuť veľmi často: to sú výnimky.

Lenže tu sa ukazuje sila predpokladu. Ak veríš, že sú to výnimky, nikdy sa nimi nestaneš. Ak veríš, že po šesťdesiatke sa telo musí rozpadnúť, začneš sa podľa toho správať. Prestaneš sa snažiť. Prestaneš investovať energiu do zdravia. Prestaneš hľadať nové možnosti. A potom sa tvoj predpoklad naplní. Nie preto, že by bol pravdivý pre každého. Ale preto, že si sa podľa neho rozhodol žiť.

Najťažšia časť práce so zákonom predpokladu prichádza v momente, keď si začneš klásť jednu veľmi nepríjemnú otázku. Čo vlastne predpokladám o svojom živote? Nie čo by som chcel. Nie o čom snívam. Ale čo považujem za pravdepodobné. Keď sa nad tým človek úprimne zamyslí, často zistí veci, ktoré ho prekvapia. Zistí, že vnútri vlastne očakáva priemernosť. Očakáva ďalšie sklamanie. Očakáva stagnáciu. A potom sa čuduje, že sa jeho život stále pohybuje v podobných kruhoch.

Tu začína skutočná práca. V momente, keď si uvedomíš, aký obraz budúcnosti nosíš v hlave. Keď sa zastavíš uprostred bežného dňa a spýtaš sa sám seba: čo vlastne očakávam? Čo predpokladám? Očakávam, že sa môj život bude zlepšovať, alebo očakávam, že sa bude len udržiavať na tej istej úrovni? Očakávam rast, alebo len prežívanie?

Keď začneš pracovať s týmto vnútorným obrazom vedome, začne sa meniť aj smer, ktorým sa pohybuje tvoj život. Neznamená to, že sa všetko zmení zo dňa na deň. Znamená to však, že sa začne meniť osudová dráha, po ktorej kráčaš. A práve v tom je skrytá sila zákona predpokladu. Život sa často nezmení vtedy, keď sa zmenia okolnosti. Zmení sa vtedy, keď sa zmení to, čo považuješ za možné.

Tento článok vznikol vďaka môjmu YouTube videu:

Zákon Predpokladu je známy aj ako Law of Assumption a spopularizoval ho Nevillie Goddard.

Kedy vzniká náš predpoklad a teda zákon predpokladu?

Jedna z najdôležitejších vecí, ktorú si človek pri zákone predpokladu začne časom uvedomovať, je to, že naše očakávania nevznikajú vo vákuu. Nevznikajú len tak. Vznikajú z minulosti. Z toho, čo sme zažili, čo sa nám podarilo, čo sa nám nepodarilo, čo o nás povedali ľudia, ktorým sme verili, čo sme videli doma, v škole, vo vzťahoch, v práci. Mozog si z týchto skúseností vytvorí určitú mapu sveta a potom ju začne používať ako navigáciu do budúcnosti. A tu vzniká zaujímavý paradox. Väčšina ľudí si myslí, že minulosť ich ovplyvňuje len spomienkami. V skutočnosti ich ovplyvňuje hlavne predpokladmi.

Ak si napríklad niekoľkokrát zažil prácu, ktorá bola nudná, zle platená alebo si v nej nemal pocit hodnoty, veľmi ľahko sa v tebe vytvorí presvedčenie, že takto to proste chodí. Že práca je výmena času za peniaze a nič viac. Že človek musí byť rád, že vôbec niečo má. A z tohto presvedčenia potom začneš predpokladať, že tvoja ďalšia práca bude viac-menej rovnaká. Možno trochu lepšia, možno trochu horšia, ale v zásade rovnaký príbeh. A v tej chvíli sa stane zaujímavá vec. Prestaneš sa pozerať po úplne iných možnostiach. Prestaneš si vôbec predstavovať, že by si mohol robiť niečo, čo by ťa bavilo, živilo a dávalo ti zmysel zároveň. Nie preto, že by to neexistovalo. Ale preto, že tvoj mozog to nepovažuje za pravdepodobné.

To je jeden z dôvodov, prečo majú ľudia, ktorí celý život pracujú ako zamestnanci, často problém predstaviť si podnikanie. Nie preto, že by boli menej schopní. Ale preto, že ich nervová sústava nikdy nezažila taký typ reality. Nemajú v hlave referenčný bod. Nemajú skúsenosť, o ktorú by sa mohli oprieť. A tak automaticky predpokladajú, že podnikanie je riskantné, neisté, že to je len pre výnimočných ľudí alebo pre tých, ktorí mali šťastie. Tento predpoklad potom funguje ako neviditeľná bariéra. Človek sa do toho ani nepustí, alebo sa do toho pustí s takým množstvom pochybností, že sa jeho vlastné rozhodnutia postarajú o to, aby sa ten scenár naplnil.

Podobný mechanizmus funguje aj vo vzťahoch. Stačí jeden silný zážitok, jeden rozchod, jedna veta, ktorá sa človeku zaryje pod kožu, a z tejto skúsenosti sa veľmi rýchlo môže stať nový predpoklad o sebe. Človek si povie, že asi nie je dosť dobrý partner. Že asi nevie udržať lásku. Že asi nemá na niekoho kvalitného. A potom sa stane zvláštna vec. Keď vstúpi do ďalšieho vzťahu, už doň nevstupuje ako čistý človek bez minulosti. Vstupuje tam s týmto predpokladom. S jemnou nedôverou voči sebe. S malým vnútorným hlasom, ktorý niekde v pozadí hovorí: aj tak to nevydrží.

A presne tento hlas potom začne ovplyvňovať správanie. Niekedy úplne nenápadne. Človek začne byť opatrnejší. Menej otvorený. Menej autentický. Alebo naopak začne byť príliš pripútaný, príliš vystrašený z toho, že o toho druhého príde. A zrazu sa celý vzťah začne pohybovať v energii, ktorú vytvoril jeden starý predpoklad. Potom sa to skončí a človek si povie, že vidíš, zase to nevyšlo. Lenže v skutočnosti celý ten príbeh začal o dosť skôr. Začal v momente, keď sa z jednej skúsenosti stal vnútorný scenár budúcnosti.

Tento mechanizmus sa dá vidieť aj na úplne bežných situáciách v každodennom živote. Stačí sa niekedy zastaviť a pozorovať ľudí. Ja to robím veľmi často. Sledujem, ako sa správajú, ako rozprávajú, akú majú energiu, aký typ života žijú. Nedávno som bol napríklad v obchode kúpiť pár vecí do kuchyne. Začal som sa venovať pečeniu pizze a chcel som skúšať nové recepty. Tak som tam chodil medzi regálmi a pozoroval ľudí. Väčšina z nich sa ponáhľala. Boli napätí. Mali stiahnuté ramená, plytké dýchanie, rýchle kroky. A v jednej chvíli som si uvedomil, že ma to začína vtiahovať. Začal som sa pohybovať rovnakým tempom. Začal som cítiť rovnaké napätie.

A vtedy som sa zastavil. Doslova som sa zastavil medzi regálmi a povedal som si v hlave: Drienik, stoj. Nádych nosom. Výdych nosom. Uvoľni ramená. A v tej chvíli sa celé telo zmenilo. Zrazu som bol späť vo svojom tempe. V pokoji. A presne toto je moment, keď si človek začne uvedomovať, aký silný je jeho vnútorný stav. Pretože tvoj vnútorný stav nie je len nálada. Je to filter, cez ktorý sa pred tebou skladá budúcnosť.

Keď si napätý, vystrašený a v hlave nosíš obrazy problémov, tvoja myseľ začne automaticky vyhľadávať dôkazy, ktoré tento stav potvrdia. Začneš si viac všímať prekážky, konflikty, nedostatok. Nie preto, že by ich bolo zrazu viac. Ale preto, že tvoj mozog je naladený na ich hľadanie. A práve tu sa zákon predpokladu prepája s tým, čo ľudia často nazývajú vibráciou. Kedysi to znelo ako ezoterika. Dnes už vieme, že ľudské telo skutočne vytvára elektromagnetické pole, že emócie menia hormonálne nastavenie, že nervová sústava reaguje na obrazy budúcnosti takmer rovnako, ako keby sa už diali. Čiže keď sa hovorí o tom, že človek vysiela určitú vibráciu, nie je to úplne metafora. Je to aj biologický proces.

Zaujímavé je, že keď sa človek začne vedome hrať s obrazmi budúcnosti, veľmi rýchlo zistí, že jeho telo na to reaguje. Skús si napríklad predstaviť život, ktorý by si chcel žiť. Predstav si, že máš partnera, s ktorým si rozumieš. Že tvoje telo je silné, zdravé a vitálne. Že robíš prácu, ktorá má zmysel a zároveň ťa dobre živí. Všimni si, čo sa stane s tvojím telom. Väčšinou sa uvoľní dych. Zmäknú ramená. Objaví sa pocit ľahkosti. Nie je to náhoda. Tieto obrazy sú často bližšie tomu, čo tvoje vnútro považuje za prirodzené.

Problém je v tom, že veľa ľudí tieto obrazy okamžite odmietne. Povedia si, že to je len fantázia. Že realita je iná. A tým sa vrátia späť k starému predpokladu. Lenže ak chce človek zmeniť smer svojho života, musí začať práve tu. Musí začať sledovať, aké obrazy nosí v hlave a ktoré z nich považuje za pravdepodobné. Pretože práve tie obrazy sa postupne menia na trajektóriu, po ktorej kráča.

Keď začneš túto vec sledovať dlhšie, začneš si všímať ešte jednu zaujímavú vec. Veľmi veľa úzkosti, ktorú ľudia prežívajú, je v skutočnosti strach z budúcnosti. Nie z prítomnosti. Úzkosť je často len reakcia tela na obraz budúcnosti, ktorý si človek vytvoril. Mozog si predstaví negatívny scenár a telo naň reaguje, akoby sa už dial. Zrýchli sa pulz, stiahne sa dych, svaly sa napnú. A človek má pocit, že sa niečo deje, aj keď sa ešte nič nestalo.

A práve v tomto momente sa zákon predpokladu ukazuje v celej svojej sile. Pretože ak dokážeš zmeniť obraz budúcnosti, ktorý nosíš v hlave, začne sa meniť aj to, ako sa cítiš v prítomnosti. A keď sa zmení tvoj vnútorný stav, začneš robiť iné rozhodnutia. Začneš vidieť iné možnosti. Začneš kráčať po trochu inej dráhe.

Neznamená to, že sa všetko zmení okamžite. Znamená to však, že sa zmení smer. A smer je v živote často dôležitejší než momentálna situácia. Pretože ak ideš zlým smerom, môžeš ísť veľmi rýchlo a aj tak skončíš na mieste, kde si nechcel byť. Ale keď zmeníš smer, aj malé kroky ťa časom privedú úplne inde.

A presne v tom je sila zákona predpokladu. Život sa často nezačne meniť vtedy, keď sa zmenia okolnosti. Začne sa meniť vtedy, keď sa zmení to, čo považuješ za možné.

  • TIP: Odporúčam si stiahnuť ZADARMO vizualizačnú nahrávku manifestora: Klikni sem 

Ako môžeš pozorovať zákon predpokladu v bežnom živote

Keď začneš zákon predpokladu sledovať dlhšie, všimneš si ešte jednu veľmi zvláštnu vec. Väčšina ľudí čaká, že sa najprv zmení realita a až potom zmenia svoje myslenie. Čakajú, že najprv príde úspech, a potom si začnú viac veriť. Najprv príde dobrý vzťah, a potom budú pokojní. Najprv budú mať viac peňazí, a potom začnú premýšľať inak. Lenže takto to vo väčšine prípadov nefunguje. Realita sa často začne meniť až vtedy, keď sa zmení to, čo človek považuje za možné ešte predtým, než sa to stane.

To je presne ten bod, kde veľa ľudí narazí. Pretože je to nepohodlné. Je oveľa jednoduchšie povedať si, že keď sa niečo zlepší, potom budem pokojnejší, odvážnejší, otvorenejší. Lenže ak sa človek nikdy nedostane do stavu, v ktorom predpokladá lepší vývoj, jeho rozhodnutia budú stále vychádzať zo starého scenára. A starý scenár väčšinou vedie na rovnaké miesta.

Zaujímavé je, že tento mechanizmus sa dá sledovať aj na úplne malých veciach. Napríklad keď človek ide do novej situácie. Môže ísť na pracovné stretnutie, na rande, na pohovor alebo len na obyčajné stretnutie s ľuďmi. Ešte sa nič nestalo, ale v hlave už beží film. Buď očakáva, že to bude príjemné, že sa veci podaria, že sa ľudia budú správať normálne. Alebo očakáva presný opak. Že to bude trápne, že niečo pokazí, že ho niekto skritizuje. A teraz sa pozri na to, čo sa stane v tele. Ak očakávaš problém, tvoje telo sa pripraví na problém. Stiahne sa dych, stiahnu sa ramená, zmení sa tón hlasu. A zrazu sa správaš inak, než keby si do tej situácie vstupoval s pokojom.

Čiže ešte predtým, než sa niečo stane, si už vytvoril určitý typ reality. Nie preto, že by si ju magicky privolal. Ale preto, že si nastavil svoje telo a svoju myseľ do určitého režimu. A tento režim potom ovplyvňuje všetko ostatné.

Keď sa človek začne pozerať na svoj život týmto spôsobom, začne si uvedomovať jednu dôležitú vec. Veľká časť budúcnosti sa skladá z malých očakávaní. Nie z jedného veľkého rozhodnutia. Nie z jedného veľkého momentu. Ale z tisícok malých predstáv o tom, čo asi príde. A práve tieto predstavy potom určujú, ako sa človek rozhoduje v situáciách, ktoré sa pred ním objavia.

Mnohí ľudia si napríklad predstavujú budúcnosť veľmi úzko. Predstavujú si, že ich život sa bude pohybovať približne v rovnakých mantineloch, ako sa pohyboval doteraz. Rovnaké mesto, rovnaká práca, podobné príjmy, podobný životný štýl. Nie preto, že by to chceli. Ale preto, že ich mozog považuje tento scenár za realistický. A všetko, čo je výrazne mimo tohto rámca, automaticky vyhodnotí ako nereálne alebo príliš vzdialené.

A tu sa dostávame k momentu, ktorý je pre zákon predpokladu úplne kľúčový. Človek si musí dovoliť predstaviť aj iný smer. Musí si dovoliť predstaviť život, ktorý je väčší než ten, ktorý pozná. Nie ako útek z reality, ale ako nový referenčný bod pre svoju myseľ.

Ja napríklad v poslednom období často premýšľam nad tým, že by som časť života strávil niekde, kde je teplejšie. Niekde, kde sú palmy, more, iný typ krajiny. Nie preto, že by som bol nespokojný s tým, kde som teraz. Ale preto, že si uvedomujem, že nemusím automaticky predpokladať, že celý život bude vyzerať rovnako. Nemusím predpokladať, že budem vždy na tom istom mieste, robiť tie isté veci rovnakým spôsobom.

A keď sa človek začne takto hrať s obrazmi budúcnosti, začne sa diať niečo veľmi zaujímavé. Tieto obrazy začnú meniť jeho vnútorný stav. Zrazu sa objaví viac energie, viac zvedavosti, viac chuti skúšať nové veci. A práve tento vnútorný stav potom vytvára nové možnosti. Nie preto, že by sa svet zázračne zmenil. Ale preto, že človek začne kráčať trochu inak.

Je to podobné ako keď ideš po ceste v lese. Ak ideš rovno, dostaneš sa na určité miesto. Ale ak sa rozhodneš odbočiť o pár stupňov doľava alebo doprava, po hodine chôdze budeš úplne inde. Ten rozdiel na začiatku bol malý. Ale časom sa z neho stala úplne iná trasa. A presne takto funguje aj život. Malá zmena v tom, čo predpokladáš, môže postupne zmeniť smer celej tvojej reality.

Zaujímavé je aj to, že keď sa človek začne vedome pozerať na svoje predpoklady, často zistí, že niektoré z nich vôbec nie sú jeho. Prevzal ich od rodičov, od spoločnosti, od ľudí okolo seba. Niekto mu povedal, že život je ťažký. Niekto mu povedal, že veľké peniaze sú len pre vyvolených. Niekto mu povedal, že po určitom veku už človek nemôže robiť veľké veci. A tieto vety sa postupne stali jeho vnútorným hlasom.

A práve tu sa otvára priestor pre skutočnú zmenu. Nie v tom, že človek začne slepo ignorovať realitu. Ale v tom, že si začne uvedomovať, ktoré predpoklady chce nosiť ďalej a ktoré už nie. Pretože v konečnom dôsledku je zákon predpokladu veľmi jednoduchý. Život sa nezačne meniť vtedy, keď si človek niečo želá. Začne sa meniť vtedy, keď začne považovať nový smer za možný.

A práve v tom je skrytý celý rozdiel medzi človekom, ktorý len sníva, a človekom, ktorý postupne mení svoj osud.

Silné uvedomenie a zákon predpokladu + pohľad na manifestáciu

Väčšina ľudí celý život rieši stratégie, techniky, postupy a plány. Premýšľajú nad tým, akú prácu si vybrať, kam investovať peniaze, aké knihy čítať, aké zručnosti sa naučiť. To všetko môže byť užitočné. Ale veľmi často sa popritom prehliadne jedna oveľa hlbšia vrstva. Vrstva toho, čo vlastne človek vo vnútri očakáva.

Pretože ak niekto vnútorne predpokladá priemerný život, jeho rozhodnutia budú vždy smerovať k priemeru. Možno sa bude snažiť, možno bude pracovitý, možno bude robiť rozumné kroky, ale niekde v pozadí bude stále existovať strop, ktorý si ani neuvedomuje. Strop toho, čo považuje za realistické. A keď sa človek priblíži k tomuto stropu, často sám začne brzdiť. Začne sa báť, začne pochybovať, začne robiť menšie rozhodnutia. Nie preto, že by sa zrazu stal menej schopným. Ale preto, že jeho identita nie je zvyknutá žiť nad touto úrovňou.

To je dôvod, prečo niektorí ľudia dokážu zmeniť svoj život veľmi výrazne, zatiaľ čo iní sa roky točia na mieste, aj keď majú podobné možnosti. Rozdiel nie je vždy v inteligencii, ani v šťastí. Veľmi často je v tom, aký typ života považujú za prirodzený. Čo je pre nich normálne. Čo si dokážu predstaviť bez toho, aby mali pocit, že klamú sami seba.

A práve tu sa zákon predpokladu stretáva s identitou. Pretože identita je v podstate súbor všetkých predpokladov, ktoré o sebe človek nosí. Som takýto typ človeka. Takýto život je pre mňa možný. Takýto život už nie. A pokiaľ sa tieto vnútorné definície nezmenia, realita sa veľmi často vracia do rovnakých koľají.

Možno práve preto sa niektoré zmeny v živote začnú diať až v momente, keď sa zmení vnútorný obraz budúcnosti. Keď si človek dovolí predstaviť si, že jeho život nemusí pokračovať rovnakým smerom ako doteraz. Že minulosť nie je definitívny scenár. Že skúsenosti, ktoré mal, sú len kapitoly, nie celý príbeh.

Vtedy sa začne meniť aj spôsob, akým sa pozerá na možnosti. Veci, ktoré predtým vyzerali vzdialene alebo nereálne, zrazu začnú vyzerať ako potenciálne cesty. A s tým sa mení aj energia, s akou človek kráča životom. Zmení sa spôsob, akým komunikuje s ľuďmi. Zmení sa odvaha skúšať nové veci. Zmení sa ochota učiť sa, riskovať, vystúpiť zo starých rámcov.

A práve tieto malé zmeny potom postupne skladajú úplne inú realitu.

Možno preto zákon predpokladu nie je len filozofická myšlienka o myslení. Je to skôr jemný kompas, ktorý ukazuje smer, ktorým sa človek vnútri pohybuje. A keď sa ten smer zmení, začnú sa meniť aj cesty, po ktorých kráča.

Preto má niekedy zmysel zastaviť sa uprostred bežného dňa a položiť si jednoduchú otázku. Nie otázku, čo by som chcel. To vie povedať skoro každý. Ale otázku, čo vlastne očakávam. Aký život považujem za pravdepodobný. Aký vývoj svojho príbehu považujem za normálny.

Pretože veľmi často nežijeme život, ktorý chceme.
Žijeme život, ktorý považujeme za možný.

A v momente, keď sa zmení to, čo považujeme za možné, začne sa meniť aj smer celej reality

  • Ďakujem za pozornosť! Kompletný návod od A po Z o zmene reality, shiftingu, všetkých zákonoch manifestácie, získaš vo Video-Kurze Manifestácie (klik)