Kapitola z knihy „V okovách systému„
Samotný názor na svet a jeho možnosti je jedným z hlavných filtrov, ktorý ku vám púšťa informácie, skúsenosti a obsah vášho sveta.
Úplne jednoducho povedané, ak má jedinec okresané názory, jeho život bude možný iba do hranice prípustnosti vlastných názorov. A pravdou je, že väčšina ľudí a hlavne biorobotov, tieto názory okresané má. Či už za to môže nesprávna rodičovská výchova, škola, alebo jeho vlastné vypestované a ucelené pohľady skrz myšlienky a zážitky.
Keďže je všetko jeden veľký kolobeh obháňaný kyvadlom Matrixu, všetko bude vo všeobecnosti spadať pod jeho okovy a to aj samotná výchova malého človeka – dieťaťa.
Predsa rodič zmanipulovaný skrz TV, politikov a vládu, reklamy, rádio, časopisy, sociálne siete, spoločenský “normál” a školský systém – pravdepodobne nebude vychovávať svoje dieťa s prihliadaním na tvorenie programov a podvedomých vzorcov. Rodičia, ktorí milujú svoje deti, ich samozrejme vychovávajú s dobrým úmyslom a s domnienkou, že konajú na jednotku. Ale je k veľkému zamysleniu, čo v skutočnosti každodenné vety tvoria a formujú v mysli a bytí nového malého jedinca.
Toto nerob, toto je kakané, toto je fuj.
Čo zase robíš? Mám na teba nervy.
Decko jedno nepodarené.
Všetko pokazíš ty nemehlo.
Tam radšej nechoď, nech si neublížiš.
Toto nerob, nech sa nezraníš.
Nekrič tak nahlas, teta z vedľa sa na nás bude hnevať.
Vypadni. Zmizni. Choď sa ukľudniť.
Máš zaracha. Toto ti zakazujem.
Mal by si sa dobre učiť, aby z teba niečo bolo.
Musíš sa dobre učiť, inak zle dopadneš.
Peniaze nerastú na strome.
Si grambľavý. Čo si to zase spravil?
Všetko čo chytíš, vždy pokazíš.
Len nemaj veľké sny a očakávania, realita je úplne iná.
Myslíš si, že je všetko jednoduché?
A mohol by som pokračovať donekonečna. Niekedy stačí jedna veta v nevhodnej situácii a tá sa vryje hlboko do človeka, ktorý si ju nesie po celý život a ak túto vetu počuje opakovane v hlave, vždy keď sa ocitne v momente, kedy sa deje niečo, s čím si mozog prepojí spomienky.
Výchova je to najzásadnejšie, čo človeka začína formovať a vedie pozvyšok života, ak sa jedinec neprebudí zo sna a nezačne na sebe pracovať. Aj to, čo človek v detstve vidí ako vzor, sa do neho vkladá a podľa toho činí.
Hádky, či partnerská nepozornosť sú toho príkladom. Veľmi ľahko a zaručene sa vryjú do programov malého jedinca, ktorý potom prenáša svoje zranenia a utrpenie od rodičov, do svojich budúcich vzťahov v dospelosti. Veľa záleží aj od vzťahu medzi dieťaťom a matkou, či otcom. Vo veľkej miere samotní rodičia definujú zdravie ich potomka. V niektorých prípadoch až do 15tich rokov života. Čím je dieťa mladšie, o to je jeho vstrebávanie väčšie. Treba sa nad všetkým zamýšľať komplexne. Prečo má dieťa problémy s trávením? Nebude to z nervozity v domácnosti?
Akchce rodič riešiť zdravie malého človiečika, najprv by mal ako prvé vyriešiť svoj partnerský vzťah, ktorý sa nachádza v tesnej životnej blízkosti – vrstve sveta – daného pozemského pútnika. Potom by mal riešiť svoj vzťah s dieťaťom, či si povedia všetko, či sú k sebe úplne otvorení a či jeden druhému niečo nevyčítajú. Je potrebné ospravedlniť sa za svoje minulé činy, vykonané aj odložené. Ospravedlniť sa jeden druhému, vyplakať sa a zblížiť.
Láska oslobodzuje.
Ako ďalšie prichádzajú na rad kozmetické prostriedky, podlaha po ktorej sa kráča a čo sa na ňu nanáša. Oblečenie, ktoré dieťa nosí a aké možné alergény a toxické látky do seba prijíma. A následne samozrejme strava, pohyb a mediálne závislosti. Kŕmiť malého pozemšťana tabletom je uspávanie a zombiefikovanie už od útleho detstva. Čo z takých jedincov vyrastie? Pravdepodobne ďalší biorobot, avšak o stupeň horší, než predchádzajúca generácia.
V podstate sa dá naprogramované chovanie rodičov pochopiť – tiež ich niekto naprogramoval a uvalil do svetovej hypnózy. Veď každý používa mobil, každý sa stravuje tak, ako príde. Veď je normálne, že ľudia nemeditujú a necvičia. Uťahaný rodič po celodennom utápaní sa v práci, ideálne od 9 do 17, kedy z neho nastavený pracovný systém vyžmýka celý ideálny deň a chuť do života, nemá náladu na venovanie sa sebe a dieťaťu.
Ideálne je prísť domov, ponadávať si, najesť sa, upratať a dieťa zamestnať rozprávkou na tablete alebo hrou. Deti sa naučia jesť jedlo pri pozeraní na displej, tak to rodičia radi využijú, až sa z toho stáva závislosť a mladý návštevník je už nohou vo svete kyborgov. Už si nevšíma, že do neho rodič vkladá guličky s kravským mliekom, už neodporuje, že on nie je teliatko a nepotrebuje do seba dávať navyše karcinogénne látky a hormóny skrze kravské mlieka. Poslušne papá sladkú mňamku, guličky a cereálie s očami nalepené na obrazovku mediálneho uspávača.
Všetko nás formuje. Precízne a od útleho detstva. Spoločnosť sa tvári, ako keby sa nič nedialo a naďalej sa necháva hojdať v rytme kyvadla.
Najhorší program je pocit viny. Buď sa cítime ako obeť a všetko na svete je zlé a proti nám. Hádžeme vinu na okolie, náhodu a zlý osud. Alebo seba samého pokladáme za to vinné nemehlo, ktoré za všetko môže a všetko vždy pokazí.
Ale milý vážený čitateľ, všetko sú to iba formy programov zakorenené hlboko v nás, v útrobách samotného bytia.
V školskom systéme sa nádherne a príkladne programuje ďalej. Znovu sa tvárime, že je všetko v poriadku a je to tak, ako má byť.
Učiteľ je od začiatku umelo vytvorená autorita, ktorej sa máme podriadiť. Rešpekt je na mieste, vzájomné uznanie. Ale skúšať človeka z načítaného textu a minimálne polovica je absolútne zbytočná a častokrát aj nesprávna?
Prečo sa v škole neučí, ako sa o seba postarať? Prečo sa už na základnej škole nevenuje prežitiu v prírode? Prečo sa nestavia na prvé miesto meditácia a sila myslenia? Prečo sa mladému človeku nevštepujú afirmácie? Prečo miesto spievania hymny, nespievame o vlastnej sile, sebavedomí a úspechu? Prečo nám nie je predkladané rozvíjanie vlastného talentu a počúvanie srdca? Prečo sa len učíme dejepis, ktorý je prepísaný a nepravdivý? Prečo má niekto vedieť naspamäť mená autorov a ich diela? K čomu to je? Prečo sa nevenuje osobnostnému rozvoju a spiritualite? Prečo sa nenabáda na tvorenie vlastného sveta?
Predsa to by nepasovalo systému, kyvadielku. Zo školy by vychádzal z jedinca unikát a ten by nepasoval do vzorcov spoločnosti. Tomu by sa protivilo ohnúť chrbát, kráčať s davom a počúvať spoločenské “normy”. Systému vyhovuje, ak sa jedinec vezie s davom a nevníma svoje podvolenie, ale nadobúda domnienku, že je slobodným človekom.
Občas v niekom zahorí svetielko nádeje a túžba po zmene. A ten niekto ste vy milý čitateľ. Vy ste sa rozhodli si prečítať knihu nebežnej tématiky. Dokonca sa aj objavujú zmeny v školskom systéme a samotnej spoločnosti. Na jednej strane vidíme hromadné uspávanie a toxifikáciu, ale pre elegantnú rovnováhu Vesmíru môžeme badať masové prebúdzanie sa ľudstva.
Nenechajte sa sfanatizovať ani jednou stranou. Dokonca ani úplným oslobodením sa od systému a totálnej detoxifikácie. Zbláznili by ste sa taktiež a už vôbec by ste nerozumeli tomu, čo sa všetko okolo vás deje. Potrebujete si zachovať chladnú hlavu, držať si svoj vlastný stred, zámer a energiu. Každá strana je kyvadlo a svojim spôsobom fanatizmus, pozor na to, je to veľmi tenká hranica.
Ako som už spomínal, názor na svet a jeho možné dianie je podstatný. Zapracujte na ňom a začnite pripúšťať možnosti, že zmena je možná. Všímajte si, kedy vás prepadnú obmedzujúce predstavy a snažte sa od nich vzdialiť a iba ich pozorovať. Odkiaľ pochádzajú? Prečo sa objavili? Prečo si to vôbec myslíte? Stačí váš vedomý krok a postupné pripúšťanie “možného”.
Zámerne je kniha písaná stručne. Každá kapitola by mohla mať aj 30 strán, ale nemá. Prečo? (toto je kapitola z knihy V okovách systému)
Jedinec, ktorý v sebe pocíti chuť zmeny a vezme do rúk odhodlanie, začne pracovať s výstižne a jasne podanými informáciami. A navyše, zvedavú osobu to núti hlbšieho sa zamýšľania a analyzovania svojho života a života spoločnosti.
Kniha je písaná tak, aby sa čitateľ nemusel nútiť ju preštudovať viackrát. Po zhltnutí knihy je vhodné nechať prijaté nové informácie na týždeň sadnúť a následne knihu prečítať znovu a o ďalší týždeň znovu. Veci sa budú chápať a vstrebávať hlbšie a z širšieho nadhľadu a vlastného prebádania problematiky. Knihy študujte vždy aspoň dvakrát, až potom vo vás zanechajú podstatnú stopu a hlavne impulz na zmenu, ktorá má naozaj potenciál pretrvať.
Objavte svoj potenciál a naučte sa sile myslenia. Absolvujte jednoduchým spôsobom online video-kurz (ľudskou rečou). Teda nemusíte… jedine ak hľadáte zmenu a skutočné nové životné posuny.
