Kľud mysle je jedným z najvzácnejších klenotov, aké môže človek v živote získať. Neprichádza náhodou a nepríde k tomu, kto ho len túžobne očakáva. Je to výsledok. Výsledok dlhého, často nenápadného a vnútorného úsilia – práce na sebe, sebaovládania, úprimnej snahy porozumieť tomu, ako funguje myseľ. Človek sa stane kľudným až vtedy, keď pochopí, že myšlienky nie sú len niečo, čo ho sprevádza… ale niečo, čo ho tvorí. A keď si uvedomí, že rovnaké pravidlo platí aj pre ostatných, prestane sa čudovať, hnevať, odsudzovať. Začne chápať. Začne vidieť hlbšie. Začne vnímať súvislosti medzi príčinou a následkom a pochopí, že každý reaguje len tak, ako mu to jeho vedomie dovoľuje. A v tom sa rodí skutočná sila – pokojná, hlboká, neotrasiteľná.
Tí, ktorí nadobudli túto vyrovnanosť, nemusia o nej hovoriť. Ľudia to z nich cítia. Ich prítomnosť pôsobí ako zem – stabilná, neuhýbajúca, spoľahlivá. Ľudia ich prirodzene rešpektujú, vyhľadávajú, dôverujú im. Pretože kľud je energia, ktorá nevyčerpáva, ale nabíja. Čím viac je človek kľudný, tým menej ho ovláda okolie. A tým viac vplýva on naň. Kľudný človek má vplyv. Má zmysel pre smer. A preto napreduje.
Dokonca aj v obyčajnom biznise – ten, kto si zachová pokoj, keď iní panikária, vytvára dôveru. Pôsobí spoľahlivo. Ľudia chcú obchodovať, komunikovať, byť v prítomnosti niekoho, kto je v strede, a nie na extrémoch. Pretože kľud nie je slabosť, ale dôkaz sily, ktorá nepotrebuje kričať. Je to ako pevná skala uprostred búrlivého mora. Ako tieň pod stromom uprostred letného horúčavy. Je to energia, pri ktorej si človek môže oddýchnuť. Nielen fyzicky, ale aj duševne.
Tí, ktorí dosiahli túto vyváženosť, nepotrebujú mať stále dobré podmienky. Nie sú závislí na tom, či prší, či svieti slnko, či je ich deň plný výziev alebo pokoja. Ich vnútorné nastavenie je ako ticho pod vlnami – hlboké, stíšené, nedotknuté povrchovým ruchom. Toto nie je slabý pokoj, ktorý si nevie poradiť s realitou. Toto je sila, ktorá z reality čerpá. Kľud, ktorý nevznikol vyhýbaním sa bolesti, ale pochopením bolesti. Vnútorne vyrovnaný človek je v prítomnosti pravdy. A keď si v pravde, život sa prestáva zdať ako chaos. Aj keď je ťažký, má zmysel. A to stačí.
- Tip na zaujímavý článok: Ako správne afirmovať a používať afirmácie? Klikni sem a čítaj
Koľko ľudí však svojou výbušnosťou ničí to pekné, čo mohli mať. Koľkí si v hneve zatvárajú dvere, ktoré sa už neotvoria. Koľkí si kazia zdravie, vzťahy, pokoj, kvôli chvíľkovému návalu emócie. A koľkí z nás vedia, že to robíme… ale aj tak to znova a znova opakujeme? Chýba nám sila kľudu. Ale nie preto, že by sme ju nemali. Preto, že sme ju nerozvinuli. Lebo ju netrénujeme. Pretože reagujeme, namiesto toho, aby sme vedome tvorili.
Ľudstvo sa zmieta v vášňach, v strachoch, v úzkostiach. Beží od jedného extrému k druhému a v tom behu zabúda, že odpoveď nie je niekde vonku. Je v návrate do seba. Len múdry človek – ten, kto sa naučil ovládať svoje myšlienky – donúti vetry a búrky vo svojej hlave, aby ho poslúchali. Pretože nie je otrok pocitov. Je ich pozorovateľ. A ich tvorca.
A tak aj keby tvoja duša bola teraz ako loďka zmietaná búrkou, pamätaj, že existujú ostrovy pokoja. V každom z nás. Existujú slnkom zaliate brehy, ktoré ťa čakajú. Kým sa tam dostaneš, drž pevne kormidlo. Sleduj svoje myšlienky. Sleduj, kam ťa vedú. V tvojom vnútri je Pán, ktorý môže tieto myšlienky ovládať. Možno spí. Ale dá sa zobudiť.
Sebaovládanie je sila. Správna myšlienka je majstrovstvo. Kľud je moc. A ty máš všetky tri na dosah. Začni tým, že svojmu srdcu povieš:
„Buď pokojné. Pokoj s tebou.“
