„Keď som začal byť vďačný za to, čo mám,
zmenil sa mi celý život.“
– Willie Nelson

 

(Kapitola z mojej prvej knihy Rozvíjaj rovnako telo aj myseľ)

Raz dal Janko Aničke darček. Len tak z kamarátstva. Anička si ten darček nevážila a ledabolo zahrala svoje potešenie. Janka to mrzelo, ale povedal si, že to skúsi na nejaký sviatok znovu. Veď chce mať pri sebe šťastných ľudí a urobiť im radosť. Tentokrát jej sám darček vyrobil, dal do toho všetku svoju snahu. Dokonca to bolo niečo, po čom Anička dlhšie snívala. Teraz sa znovu iba navonok potešila a už mysľou vymýšľala, že čo ďalšie by chcela. Lenže Janko si povedal nie. Už neprinesie Aničke žiaden darček, pokiaľ si neváži tento.

   A takto funguje vesmír. Pokiaľ chceš viac peňazí, ale nie si vďačný za tie, ktoré máš, tak prečo by si mal dostať ďalšie? Prečo by si mal mať viac kamarátov, pokiaľ si nevážiš tých dvoch, ktorých máš? Vďačnosť je úžasný nástroj a ešte krajší pocit. Ja ho občas prežijem až tak, že mi vyhŕknu slzy z toho, že je vonku krásne počasie a som zaň vďačný. 

   Predstav si, že si nejaký stvoriteľ sveta. V tom svete sú nejaké postavičky – ľudia. Jednou z nich môžem byť ja. Len ty nerozumieš mojej reči, nejako som si vytvoril vlastnú. Rozumieš mojim pocitom, doslova ich cítiš.  Čo by sa tomu Michalovi páčilo? Čo by chcel? Tak začneš skúšať. Predhodíš mi do života päť vecí a čakáš. Stále vypytujem niečo viac, ty mi nerozumieš, ale cítiš to z mojich pocitov a vkuse nevieš, že ktorý smer z tých piatich sa mi páči.

   Stále sa na niečo sťažujem, tak ti napadne, že asi tie veci nechcem, tak mi z nich začneš pomaličky uberať. Ja som z toho stále viac nervózny a stále viac nadávam a prskám negatívnu energiu. Ty sa rýchlo snažíš, nech mi je lepšie, tak mi zoberieš z toho ešte viac. Zrazu som na dne a dostávam od teba „nečakanú“ facku. Začnem si uvedomovať, že mi ostáva toho stále menej. Konečne dostanem rozum a začnem si vážiť aj to, čo mám. Ty cítiš moje pocity vďačnosti a radosti. Si celý natešený, pretože konečne vieš, čoho mi máš do života posielať viac. Ja sa stále radujem viac, stále som vďačnejší. Tak sa tešíš ty a teším sa aj ja. Sme šťastní, veď o tom je život. O radosti, o láske,..

„Vnímanie a poďakovanie za všetko dobré, čo už v živote máte, je základom hojnosti.“
– Eckhart Tolle



  Nie, nebehám ako nejaký vodca sekty a neklaniam sa všetkému navôkol so slovami ďakujem. Ale prežívam vnútorné pocity pri niečom, za čo som vďačný. A vtedy ti začne život prinášať viac toho, za čo si vďačný. Lebo život cíti, že sa ti to páči, že chceš niečoho takého viac. Lenže keď povieš, že: „Chcem peniaze.“ a nevážiš si ich, tak zase dostaneš len pocit chcenia (chcem peniaze). Doslova chceš chcieť. Radšej to prežívaj pocitmi, pocity sú silná energia, ktorá sa časom prejaví. Niečo trvá dlhšie a niečo zase kratšie. Poďakuj sa už za tie, ktoré máš. Vďaka nim môžeš jesť a vďaka tomu dostane predavačka v obchode výplatu. A za tú výplatu kúpi svojim deťom oblečenie. A možno jedno z tých detí raz vynájde liek na ľudský smútok.

   Aký to je pocit cítiť vďačnosť? To nemusím a ani nedokážem opísať. Také niečo bez reptania pochopíš, keď to pocítiš. Som si tým istý, ver mi. Ver mi rovnako, ako som ja veril, že sa ti do rúk dostane táto kniha. Ale čo robiť, pokiaľ nedokážeš pocítiť vďačnosť? Aj keď vieš, že je to vec hodná vďačnosti? V prvom rade musíš byť rád, že ju máš. Bez debaty. Potom si predstav život bez nej. Si zdravý a nie si za to vďačný? Spomeň si na časy, kedy máš horúčku 39,8°C a všetci čerti ti bijú po hlave. Vtedy si aj schopný sa pomodliť, len nech si už zdravý. To je jedno, že si ateista. Bože, prosím, nech som už zdravý, už si budem dávať väčší pozor. Už počúvnem maminku, keď mi bude hovoriť, nech si oblečiem aj mikinu, veď je už chladno. Nevadí, že nebudem pred mojimi kamarátmi macher. Necítiš sa aspoň trošku vďačný za to, že si zdravý? Asi nie, keď si si nabudúce aj tak tú mikinu nezobral. A potom len zasvietili na sídlisku lampy a už mamina kričala: „Miškoooo, domooov“. Ale to som trošku odbočil. Alebo si predstav, že by si zrazu musel spávať na ulici. No nie si rád, že máš strechu nad hlavou? Nemá ju každý. Jednoducho si vždy predstav pocit bez danej veci. Alebo ju rozpitvaj na menšie časti a pomaličky sleduj, ktorá časť ti je vzácna. A povedz si krásne a hlboké ďakujem. Ďakujem za to, že som zdravý. Ďakujem za to, že mám kamarátov. Ďakujem za svojho partnera. Ďakujem za svoju prácu. Ďakujem za život. 

   Spoločnosť nás vychovala tak, že vidíme väčšinou tie horšie veci. V médiach samá úspešná osobnosť, nové autá, krásny dom a veľa peňazí. Samozrejme sa začneš cítiť tak, že tie veci chceš aj ty. Budem šťastný, keď budem mať nový dom. Budem šťastný, keď si nájdem partnera. Budem šťastný, keď budem mať viac peňazí. Ach, ale takto svet nefunguje. To je úplne zlé. Najprv musíme oceniť tie menšie veci a byť šťastný z toho, čo máme teraz. Sny a ciele sú super, baví ma ich napĺňať, ale nesmieme zabúdať žiť. Veď naše telo dýcha bez toho, aby sme o tom museli premýšľať, trávi jedlo alebo nám bije srdce. Nám ostáva sa už len radovať. Usmievaj sa do sveta a on sa bude usmievať na teba. Pomaličky sa budú všetci smiať a budeme všetci šťastní. Spoločne zdvihneme vibrácie tohto sveta. Kašlime na materializmus. Buďme vďační za to, čo máme a život nám prinesie aj zvyšok. 

   Na nás ľuďoch je zvláštne to, že pokiaľ nás niečo nevyvedie z miery, tak pomaly nič nerobíme. Pokiaľ máme všetko, tak si to nevážime. Pokiaľ si to nevážime dlhodobo, tak nám život dá facku alebo rovno kopačku. Potom sa vyhrabeme zo slepoty a začneme konať.


Toto bola kapitola z mojej prvej knihy, ktorú si môžete zakúpiť na goodvibes.sk