Aforizmus „Ako človek zmýšľa vo svojom srdci, taký je“ nielen poníma celé bytie človeka, ale je tak všade prenikajúce, že zasahuje do všetkých sfér jeho života. Človek je doslova taký, ako zmýšľa, jeho charakter je súčtom všetkých jeho myšlienok. Tak ako rastlina vyrastá zo semienka a nemôže bez neho byť, tak aj každý ľudský čin vyrastá zo skrytých semienok myšlienky a nemôže bez nich vzniknúť. To platí pre činy „spontánne“ či „neúmyselné“, ako aj pre činy zámerne vykonané. Čin je kvetom myšlienky a šťastie a utrpenie jeho ovocím; takto človek zberá sladké a horké ovocie svojho vlastného hospodárenia.
Vznikli sme myšlienkou v mysli. Sme čo myšlienka napísala a vystavila. Keď človek prechováva zlé myšlienky, príde k nemu utrpenie a bude ho nasledovať tak ako voz stíha býka. Keď zotrvá v čistote svojich myšlienok, šťastie sa ho dozaista bude držať, ako jeho vlastný tieň.

Človek rastie na základe zákonitostí a nie je výtvorom náhody; príčina a následok platí rovnako absolútne a neochvejne ako v skrytej sfére myšlienok, tak i vo svete viditeľných a hmotných vecí. Vznešená a zbožná povaha nevznikne vďaka šťastiu a náhode, ale je prirodzeným výsledkom neustálej snahy správne myslieť, je výsledkom dlhodobého spojenia so zbožnými myšlienkami. Nečestná a beštiálna povaha je vďaka rovnakému procesu výsledkom neustáleho uchovávania nečistých myšlienok. Človek sa sám tvorí a sám seba ničí. V zbrojnici myšlienok vytvára zbrane ktorými sa kynoží. Rovnako vytvára nástroje, s ktorými si stavia nebeské sídlo šťastia, sily a mieru. Správnym výberom a správnym využitím myšlienok stúpa k božskej dokonalosti. Zneužitím a nesprávnym využitím zostupuje pod úroveň zvieraťa.



Medzi týmito dvoma extrémami sa nachádzajú všetky rôzne stupne pováh a človek je ich tvorcom a pánom. Zo všetkých krásnych právd, ktoré sa vzťahujú k duši a ktoré boli v tejto dobe vzkriesené a privedené na svetlo, neprináša žiadna väčšiu radosť či božskú nádej a istotu než táto – človek je pánom myšlienky, tvorcom charakteru a stvoriteľom a strojcom podmienok, prostredia a osudu. Človek ako bytosť sily, inteligencie a lásky a pán svojich vlastných myšlienok, vlastní kľúč ku každej situácii a má v sebe tú premenlivú a oživujúcu silu, vďaka ktorej zo seba môže urobiť čokoľvek, čo sa mu zapáči. Človek je vždy pánom, i vo svojom najslabšom a najzavrhnutejšom stave, ale vo svojej slabosti a degradácii je pochabým pánom, ktorý zle spravuje svoje „hospodárstvo“. Keď začne premýšľať o svojom stave a začne poctivo hľadať zákon, na ktorom sa zakladá jeho bytie, potom sa stáva múdrym pánom, ktorý usmerňuje svoje činnosti rozumom a prispôsobuje svoje myšlienky témam, ktoré prinášajú ovocie. Takýto človek je uvedomelým pánom a môže sa ním stať iba vtedy, ak objaví v sebe tieto zákony myslenia. Tento objav úplne závisí na aplikácii, sebaanalýze a skúsenosti. Len po dlhom hľadaní a ťažení je možné nájsť zlato a drahokamy. Podobne môže človek nájsť pravdu spojenú so svojím bytím, pokiaľ bude hľadať v hlbinách svojej duše. Človek môže bezpochyby dokázať, že je tvorcom svojej povahy, modelárom svojho života a strojcom svojho osudu, pokiaľ bude strážiť, ovládať a upravovať svoje myšlienky a pozorovať ich účinok na sebe, na druhých ľuďoch a na svojom živote a okolnostiach, spájajúc príčinu a následok trpezlivou praxou a skúmaním, a pokiaľ využije všetky svoje skúsenosti, i tie najtriviálnejšie každodenné udalosti, k získaniu poznania seba samého, čo je porozumenie, múdrosť a sila. V rovnakom duchu platí pravidlo: „Kto hľadá, nachádza, a kto klope, tomu bude otvorené“; pretože iba trpezlivosťou, praxou a nekončiacou vytrvalosťou môže človek vstúpiť do brán chrámu poznania.


 1. Kapitola z knihy James Allen – Ako človek zmýšľa
Audioknihu si môžete vypočuť na YouTube 

Moje knihy o sile nášho myslenia nájdete na goodvibes.sk